Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že pre väčšinu respondentov znamená sloboda voľnosť, možnosť vyjadriť svoj názor, slobodne sa rozhodovať, študovať či cestovať.
Autor TASR
Trnava 15. novembra (TASR) – Väčšina mladých ľudí si 17. november 1989 spája s Nežnou revolúciou a zmenou politického režimu, ale aj symbolmi ako sú kľúče, sloboda či pád komunizmu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v období od 7. októbra do 12. novembra 2019 zrealizovala na vzorke 398 respondentov Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že pre väčšinu respondentov znamená sloboda voľnosť, možnosť vyjadriť svoj názor, slobodne sa rozhodovať, študovať či cestovať. Viac ako 95 percent opýtaných uviedlo, že sloboda je pre ich život veľmi dôležitá alebo dôležitá.
"S politickou situáciou v krajine si slobodu spája takmer 53 percent opýtaných. Približne 43 percent si myslí, že sloboda s politickou situáciou súvisí čiastočne. Len 3,8 percenta respondentov sa domnieva, že sloboda s politickou situáciou v krajine nesúvisí," informoval Peter Krajčovič z kabinetu PR FMK.
Viac ako polovica opýtaných (57,5 percenta) uviedla, že ešte nezažila na vlastnej koži neslobodu. S istou formou neslobody sa, naopak, stretlo 42,5 percenta respondentov.
November '89 si mladí ľudia najčastejšie podľa výsledkov prieskumu spájajú s Nežnou revolúciou, vzburou, zmenou alebo bojom za slobodu. S novembrovými udalosťami si spájajú predovšetkým osobnosti Václava Havla (72,4 percenta) a Milana Kňažka (67,3). "Výrazne menej si s týmito udalosťami spájajú osobnosti ako Ján Budaj (27,3), František Mikloško (23,2) alebo Fedor Gál (16,2)," dodal Krajčovič.
O udalostiach Novembra '89 sa respondenti najčastejšie dozvedajú v škole (70,9 percenta), nasledujú informácie od rodičov a starých rodičov (63). Na otázku, či sa o týchto udalostiach dozvedeli aj z televízneho vysielania, odpovedalo kladne 48 % opýtaných, 42,3 percenta uviedlo, že o tých udalostiach čítali v novinách alebo časopisoch a 23,4 percenta sa o týchto udalostiach dozvedelo prostredníctvom rozhlasového vysielania. Vo viac ako v 50 percentách prípadov mladí ľudia uviedli, že o týchto udalostiach čítali na internete alebo na sociálnych sieťach. Pri odpovedi mohli respondenti označiť viacero možností.
"Výsledky prieskumu ukazujú, že mladým ľuďom nie je ľahostajný politický a historický vývoj našej krajiny a že sa o udalosti Novembra '89 zaujímajú. Dokazuje to aj všeobecný prehľad, hoci vedomosti by v niektorých prípadoch mohli byť hlbšie. Zaujímavým zistením je, že najčastejším zdrojom informácií je pre mladých ľudí škola a rodinné prostredie. Významnú úlohu však zohrávajú aj tradičné či nové médiá. Aj na týchto výsledkoch môžeme vidieť, akú dôležitú úlohu zohrávajú pri výchove a vzdelávaní," uviedla Ľudmila Čábyová, dekanka FMK.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že pre väčšinu respondentov znamená sloboda voľnosť, možnosť vyjadriť svoj názor, slobodne sa rozhodovať, študovať či cestovať. Viac ako 95 percent opýtaných uviedlo, že sloboda je pre ich život veľmi dôležitá alebo dôležitá.
"S politickou situáciou v krajine si slobodu spája takmer 53 percent opýtaných. Približne 43 percent si myslí, že sloboda s politickou situáciou súvisí čiastočne. Len 3,8 percenta respondentov sa domnieva, že sloboda s politickou situáciou v krajine nesúvisí," informoval Peter Krajčovič z kabinetu PR FMK.
Viac ako polovica opýtaných (57,5 percenta) uviedla, že ešte nezažila na vlastnej koži neslobodu. S istou formou neslobody sa, naopak, stretlo 42,5 percenta respondentov.
November '89 si mladí ľudia najčastejšie podľa výsledkov prieskumu spájajú s Nežnou revolúciou, vzburou, zmenou alebo bojom za slobodu. S novembrovými udalosťami si spájajú predovšetkým osobnosti Václava Havla (72,4 percenta) a Milana Kňažka (67,3). "Výrazne menej si s týmito udalosťami spájajú osobnosti ako Ján Budaj (27,3), František Mikloško (23,2) alebo Fedor Gál (16,2)," dodal Krajčovič.
O udalostiach Novembra '89 sa respondenti najčastejšie dozvedajú v škole (70,9 percenta), nasledujú informácie od rodičov a starých rodičov (63). Na otázku, či sa o týchto udalostiach dozvedeli aj z televízneho vysielania, odpovedalo kladne 48 % opýtaných, 42,3 percenta uviedlo, že o tých udalostiach čítali v novinách alebo časopisoch a 23,4 percenta sa o týchto udalostiach dozvedelo prostredníctvom rozhlasového vysielania. Vo viac ako v 50 percentách prípadov mladí ľudia uviedli, že o týchto udalostiach čítali na internete alebo na sociálnych sieťach. Pri odpovedi mohli respondenti označiť viacero možností.
"Výsledky prieskumu ukazujú, že mladým ľuďom nie je ľahostajný politický a historický vývoj našej krajiny a že sa o udalosti Novembra '89 zaujímajú. Dokazuje to aj všeobecný prehľad, hoci vedomosti by v niektorých prípadoch mohli byť hlbšie. Zaujímavým zistením je, že najčastejším zdrojom informácií je pre mladých ľudí škola a rodinné prostredie. Významnú úlohu však zohrávajú aj tradičné či nové médiá. Aj na týchto výsledkoch môžeme vidieť, akú dôležitú úlohu zohrávajú pri výchove a vzdelávaní," uviedla Ľudmila Čábyová, dekanka FMK.
