Bordeaux 14. marca (TASR) – Študenti na Univerzite Michela de Montaigna v Bordeaux sa mohli učiť slovenský jazyk do roku 2007. Predmet si mali možnosť vybrať ako povinne voliteľný popri štúdiu ruštiny. Dnes majú v ponuke už iba český, poľský a srbský jazyk. O Slovensku sa však môžu dozvedieť aj z predmetu venovanému dejinám a kultúre strednej Európy, ktorý učí Gabriela Žiaková.

"Na Univerzite Michela de Montaigna v Bordeaux prednášam predmet, ktorý sa volá História a kultúra strednej Európy. Ide o taký úvod do priestoru západných Slovanov. Snažím sa študentov tretích, štvrtých a piatych ročníkov zasvätiť do stredoeurópskeho priestoru, ktorý je veľmi bohatý na jazyky a kultúry," uviedla pre TASR Žiaková.

V rámci predmetu sa usiluje so študentmi analyzovať, v čom spočíva zlom a v čom sa stredoeurópsky priestor prelína s minulosťou. "Dôležité je, aby boli zasvätení do takých pojmov, ako je identita a nacionalizmus, ale zároveň aj sloboda a ľudské práva a etika," spresnila.

Zároveň sa študenti počas cvičení, v rámci ktorých analyzujú aktuálne dianie z tohto prostredia z pohľadu francúzskych médií, snažia konkrétne aplikovať teóriu z hodín histórie a kultúry. Usilujú sa vytvoriť si obraz o tomto špecifickom priestore v Európe. Na spomínaný predmet sa prihlásilo 11 študentov.

"Ďalej učím český jazyk pre začiatočníkov a pokročilých. Tu ide naozaj o základy českého jazyka. Veľká väčšina študentov sú Francúzi. Niektorí z nich študujú aj slovanské jazyky na našej Katedre slovanských štúdií. Český jazyk patrí medzi druhý povinný slovanský jazyk. Hodiny sú pre študentov, ktorí chcú získať na konci štúdia certifikát z českého jazyka," povedala vyučujúca Gabriela Žiaková.

"Slovenský jazyk sa na Univerzite Michela de Montaigna vyučoval dosť dlho. Niektoré historické pramene hovoria, že prvé ročníky sa začali niekedy začiatkom 50. rokov. Bolo to spojené s nástupom nového profesora ruského jazyka na univerzitu, predtým to bola vlastne len Filozofická fakulta. No a druhý prameň uvádza, že by to mohol byť rok 1967, keď sa táto Filozofická fakulta sťahuje z historického centra Bordeaux do univerzitného mestečka, kde dnešná univerzita stojí a kde vlastne je aj Katedra slovanských štúdií," vysvetlila.

Študenti filozofie, histórie či geografie si mohli v rámci vyučovacích hodín zvoliť ako povinne voliteľný predmet okrem iných slovenský a český jazyk. Následne sa ponuka zredukovala na nepovinný voliteľný predmet alebo len predmet večernej školy. Od roku 2007 sa vo výučbe slovenského jazyka nepokračuje.

"Čo by som ešte chcela doplniť, je to, že sa tu vystriedal rad slovenských eminentných jazykovedcov, literárnych kritikov a teoretikov. Na ilustráciu by som mohla spomenúť aspoň pár mien, ktoré tu v Bordeaux zanechali vzácne stopy ako napríklad Jozef Bakoš, alebo vzácny Bohuš Kováč, či už je to meno ako Ladislav Lapšanský, alebo známy literárny kritik Valér Mikula či jazykovedkyňa Oľga Orgoňová," dodala Žiaková, ktorá v Bordeaux žije mnohé roky. Sama navštevovala aj Slovenskú sekciu Lýcea Camilla Julliana, kde aj učila. Táto sekcia mala posledných absolventov v školskom roku 2012/13.

Vo Francúzsku pôsobili okrem učiteľa v Bordeaux taktiež lektori slovenčiny na univerzitách v Clermont Ferrand a v Štrasburgu. V súčasnosti možno slovenský jazyk vo Francúzsku študovať na Katedre európskych jazykov, na Inalco (Štátny inštitút východných jazykov a kultúr) v Paríži. Súčasťou sekcie slovenčiny je aj jediný funkčný lektorát slovenského jazyka vo Francúzsku. Tento rok sa jazyk učí 14 študentov. Ako pre TASR uviedol tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, v roku 2018 inicioval rezort preverenie záujmu francúzskej strany o výučbu slovenského jazyka a kultúry na univerzitách vo Francúzsku. V súčasnosti sa čaká na ich vyjadrenie.

Češtinu sa učím pre radosť, tvrdí francúzska študentka z univerzity v Bordeaux

Francúzska študentka Solenn sa učí pol roka český jazyk na Univerzite Michela de Montaigna v Bordeaux. Napriek tomu, že predtým nemala z tohto jazyka žiadne základy, dnes už českému, ale aj slovenskému jazyku rozumie a dokáže sa dohovoriť na základnej úrovni. Ako uviedla pre TASR, češtinu sa učí pre radosť.

"Začala som sa učiť český jazyk, pretože ak na Univerzite v Bordeaux študujete ruský jazyk, musíte si vybrať z ďalších troch rôznych slovanských jazykov – z poľského, srbského a českého. Keďže moja učiteľka z predchádzajúcej školy sa učila český jazyk, tak som si myslela, že možno by som sa ho mohla učiť aj ja," povedala 20-ročná Solenn.

"V prvý deň, keď som prišla na univerzitu, Gabriela (pozn. vyučujúca) nám predstavila český jazyk. Tak som si povedala, dobre, prečo nie," dodala mladá Francúzka. Priznala sa, že o Česku veľa nevie.

Deväť rokov sa učila ruský jazyk, čo jej pomáha aj pri učení sa českého jazyka. "Hovorila som takmer plynulo po rusky. To mi veľmi pomohlo, pretože keď som prišla na prvé hodiny češtiny, tak som si povedala, dobre, toto je veľmi podobné," priznala sa.

"Rozumiem dosť z českého jazyka, samozrejme nie všetko. Učím sa momentálne šesť mesiacov. Ak viete po rusky, je veľmi ľahké naučiť sa po česky," zdôraznila študentka z Bordeaux.

V budúcnosti by sa sama rada učila ruský jazyk. Češtinu chce využiť skôr v súkromnom živote, napríklad počas výletu, ktorý plánuje v blízkej budúcnosti do Prahy.

Študenti na Univerzite Michela de Montaigna v Bordeaux sa mohli učiť slovenský jazyk do roku 2007. Predmet si mali možnosť vybrať ako povinne voliteľný popri štúdiu ruského jazyka. Dnes majú v ponuke už iba český, poľský a srbský jazyk.

Osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová