Bratislava 29. októbra (TASR) – Študenti pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zorganizovali sériu aktivít, ktoré vyvrcholili v utorok v Bratislave. V meste sa konajú diskusie o spoločenských dôsledkoch revolúcie či o ekologickom aktivizme v minulosti a v súčasnosti a tiež diskusia s pamätníkmi Nežnej revolúcie. „Hlas študentov, ktorý bolo počuť v roku 1989 sa žiada počuť aj dnes,“ tvrdia organizátorky Veronika Stepanovič a Jana Schäfferová. Sloboda podľa nich nie je samozrejmosť a demokratická spoločnosť si vyžaduje každodennú angažovanosť a pozornosť. „Ide aj o pripomínanie hodnôt, ktoré proklamovala Nežná revolúcia, teda sloboda, demokracia, zrušenie cenzúry a totality,“ doplnila Schäfferová.

Podujatie iniciovali štyri bratislavské gymnázia a síce Gymnázium Juraja Hronca, 1. súkromné gymnázium na Bajkalskej ulici, Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa a LEAF Academy. Od začiatku školského roka študenti týchto aj ďalších škôl pracovali na zadaniach k témam Nežnej revolúcie, jej príčinám, priebehu a dôsledkom. Tvorili výtvarné, fotografické a literárne diela a tiež krátke filmy. Pripravovali aj utorkové diskusie. Podujatia sa podľa nich zúčastnilo asi 1500 až 2000 študentov.

„17. novembra 1939 fašisti v Českej republike zavreli vysoké školy, zavraždili niekoľkých študentov a mnohých poslali do koncentračných táborov. V roku 1989 silneli iné ako dominantné politické názory a študenti chceli túto udalosť pripomenúť výraznejšie ako predtým,“ vysvetlila filmová producentka, umelkyňa a líderka študentského hnutia v roku 1989 Zuzana Mistríková. „Tiež to bolo len rok a pol od zásahu polície proti pokojne sa modliacemu davu na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí,“ pripomenula útok vodnými delami počas tzv. sviečkovej manifestácie. V januári 1989 si ľudia tiež pripomínali Jána Palacha, ktorý sa upálil na protest proti normalizácii v roku 1968.

Proti režimu podľa lekára, ochranára a spoluzakladateľa hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) Petra Tatára vystupovali predovšetkým študenti a umelci, ale neskôr vôľu po zmene vyjadril aj pracujúci ľud a po celej krajine vznikli štrajkové výbory. „Nechceli sme len intelektuálny happening, ale začali sme chodiť aj do fabrík, kde boli ľudia skôr kŕmení ideológiou. Neskôr sa k nám pridali aj s časťou policajtov,“ spomína dlhoročný ekologický aktivista a vysokoškolský profesor Mikuláš Huba.

Podľa dlhoročného bojovníka za náboženské práva a jedného z vedúcich predstaviteľov katolíckeho disentu Františka Mikloška jednotlivci už roky predtým pracovali na zveľaďovaní Slovenska, avšak ľudia v kritickej chvíli potrebujú mať vodcov, ku ktorým sa pridajú. Práve divadelníci v nedeľu 19. novembra 1989 povedali, že nebudú hrať, lebo niečo v krajine nie je v poriadku a v pondelok 20. novembra 1989 sa takmer na všetkých školách spustili štrajky a podpisové akcie. Stretnutia s hercami sa konali aj v regiónoch. Napríklad v okolí Martina bola podľa Mikloška normalizácia silnejšia ako inde, ale keď tam prišiel Ladislav Chudík a povedal, že študenti robia správnu vec, názor ľudí sa zmenil.

Súčasťou utorkového podujatia sú tiež kvíz o socializme a Nežnej revolúcii, čítanie prác o období socializmu, úskaliach každodenného života, železnej opone, cenzúre, novembri 1989, demokracii a slobode. Tiež výstavy a ďalšie. Vyvrcholí večerným koncertom v Starej tržnici v Bratislave.