Bratislava 22. marca (TASR) – Vysokoškolskí zástupcovia na dvojdňovom stretnutí v Národnej rade (NR) SR diskutujú o budúcnosti kvality slovenských vysokých škôl. Štvrtý ročník Konventu akademických senátov sa koná pod záštitou ministerky školstva Martiny Lubyovej (nominantka SNS). Vyše 130 senátorom predstavila nový systém akreditácie a zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Hovorila tiež o účasti študentov v akreditácii vysokých škôl v súvislosti s novým zákonom o zabezpečovaní kvality. Dotkla sa aj témy novej Slovenskej akreditačnej agentúry.

"Informovala som študentov o rôznych novinkách, ktoré sme iniciovali v ich prospech a v ich záujme. Študentov sa nám podarilo prostredníctvom nového zákona zapojiť do rozhodovacích procesov ohľadom kvality vysokého školstva na Slovensku a jeho budúcej reformy, pretože majú na základe nového zákona garantovanú reprezentáciu vo výkonných orgánoch aj na procesoch. Práve preto sa dnes prišli školiť, ako túto svoju novú kompetenciu mohli dôstojne vykonávať," uviedla na brífingu Lubyová.

Ministerka priblížila, že na rezort pracuje na revízii sústavy študijných odborov a programov. Rezortu sa podarilo zredukovať ju zo 400 odborov na 40, čo by študentom malo ponúknuť možnosť venovať sa interdisciplinárnym štúdiám. Zároveň by si tak vysoké školy mohli už v rámci svojho študijného odboru stanoviť nové programy bez toho, aby museli čakať na schvaľovanie akreditačnou agentúrou. "Čiže dáva sa väčšia voľnosť a väčšia dôvera na interné nastavenie kvality v akademickom prostredí," komentovala Lubyová.

Šéfka rezortu školstva študentom spomenula aj tému stabilizačných pôžičiek. Tie sú zamerané na to, aby sa študenti aj po skončení štúdií zamestnali práve na Slovensku. "Chceme ich motivovať na dobrovoľnej báze. To znamená, že stabilizačnú pôžičku, ktorú dostanú, sa môžu rozhodnúť nevrátiť po skončení štúdia, ak odpracujú určitý počet rokov vo svojom odbore na Slovensku. Nechceme tým obmedziť ich mobilitu," povedala Lubyová.

Informovala aj o navýšení platov doktorandov či o otvorení stropov na horné obmedzenie ohodnotenia, čo by malo priniesť lepšie finančné ohodnotenie európskych projektov. V nich boli doposiaľ slovenské vedecké tímy podľa Lubyovej diskriminované. "Naše tabuľky boli natoľko zväzujúce, že za určitý objem peňazí museli pracovať na rovnakej báze ako ich zahraniční kolegovia," dodala.

"Pre nás je teraz dôležité, aby sme vyškolili našich študentských expertov. Je tu príležitosť pre študentov, aby hodnotili vzdelávací proces. Nikdy predtým to nerobili. Na Slovensku takáto kultúra hodnotenia nie je. Naším cieľom je, aby sme tento nástroj dostali do našich rúk a túto zodpovednosť využili. Teda budeme školiť študentov a hľadať šikovných a aktívnych študentov, ktorí dokážu hodnotiť štúdium a kvalitu vzdelávania tak, aby sa zvyšovala. Ideme tiež európskym smerom," povedal predseda Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász. Podľa jeho slov v súčasnosti slovenskí zástupcovia rokujú s bruselskými inštitúciami, aby sa rôzne akreditačné agentúry a študenti z rôznych krajín spojili.

Ako priblížil, študenti sa chcú otvoriť svetu a Európe. Tiež vítajú možnosť nechať si poradiť univerzitami, školami a aj študentmi, ktorí študujú na najkvalitnejších univerzitách. "Dokonca si môžeme nájsť aj študentov zo Slovenska. Tých chceme tiež zapojiť do tohto hodnotenia našich univerzít a do pomoci hodnotenia našimi študentmi. Taktiež chceme, aby naši študentskí experti boli vyškolení zahraničnými expertmi. Podľa Lovásza však bude "veľmi ťažké" presvedčiť ľudí, že zmena zákona bude prinášať aj veľké zmeny v organizácii výučby."

Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD) tiež priblížil projekt, ktorý hovorí o vytváraní konzorcií univerzít. Považuje ho za prvý krok pre užšiu spoluprácu slovenských univerzít. "Štruktúru, podľa ktorej sa budú univerzity spájať, si vyberú sami. Základ bude zmluvný. Bude vytvorený register konzorcií univerzít. Vytvára sa tak predpoklad na zvýšenie medzinárodného rankingu univerzít," vysvetlil.

Podľa Petráka sa vytvárajú aj predpoklady pre čerpanie prostriedkov z Európskeho vzdelávacieho priestoru, kde je na tieto účely vyčlenených viac ako 200 miliárd eur. "Cez systém akreditácie chce zastúpenie študentov aj ich reálnu silu a právomoc, nakoľko pri hlasovaní v akreditačnej agentúre pre schválenie uznesenia je potrebných sedem z deviatich hlasov. Študenti majú dva, to znamená, že majú reálnu silu ovplyvňovať dianie," uzavrel.