Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín.
Autor TASR
Bratislava 13. júna (TASR) – Tretina slovenských chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala počas minulého roka dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC). Národnú správu vypovedajúcu o aktuálnych výsledkoch zdravia a životného štýlu žiakov na Slovensku prezentovali viacerí odborníci vo štvrtok na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.
"Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním," uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve.
Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že "tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku".
Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku.
Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz.
Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. "Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno—zdravotným problémom," mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine.
Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne.
Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. "Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin," zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie.
Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát.
"Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním," uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve.
Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že "tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku".
Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku.
Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz.
Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. "Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno—zdravotným problémom," mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine.
Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne.
Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. "Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin," zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie.
Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát.
