Brusel 23. septembra (TASR) - Muž, ktorý stojí za najväčšou reformou Spoločného výskumného centra (JRC). Aj s takýmto prívlastkom sa stretol generálny riaditeľ JRC Vladimír Šucha, najvyššie postavený Slovák v úradníckom aparáte Európskej komisie (EK).

Šucha na otázku TASR, ako vníma svoje pôsobenie v JRC, kde bol v rokoch 2012 - 2013 zástupcom generálneho riaditeľa a od roku 2013 stojí na čele tejto inštitúcie pod správou EK, uviedol, že treba nechať prehovoriť hodnotiace správy. Tie sú pozitívne a podľa jeho slov aj experti posudzujúci aktivity JRC sa zhodli na tom, že ide o najväčšiu reformu za posledných 30 rokov existencie centra.

Šucha vedúcu pozíciu v JRC opúšťa v prospech angažovania sa v slovenskej politike, ako však priznal, odíde z Bruselu s pocitom dobre odvedenej práce. "Na celom svete sme sa stali rešpektovanou autoritou v oblasti transformácie poznatkov do podpory tvorby politík a politického rozhodovania. Zohrávame dôležitú úlohu pri smerovaní celosvetovej siete vedeckých poradcov pre vlády," povedal Šucha.

Európska komisia je tvorcom politík EÚ, pričom každý z jej návrhov sa opiera o prísne vedecké podklady dodávané na multidisciplinárnej báze, ktoré pomáha zaobstarať Spoločné výskumné centrum. "My sa na to pozeráme ako na poskytovanie vedeckého servisu. Podobne ako existuje aj právny servis. Pomáhame zakoreniť rozhodnutia eurokomisie do správnych podkladov. To je pridaná hodnota aj pre menšie krajiny ako je Slovensko. Samé by tieto krajiny neboli schopné urobiť strategické výhľadové štúdie. Z výsledkov tých v EÚ čerpajú aj pre vlastné analýzy rozvoja," konštatoval Šucha.

Šucha vyjadril spokojnosť, že po jeho odchode z funkcie dohľad nad JRC bude mať iný Slovák, a to podpredseda EK Maroš Šefčovič v rámci portfólia pod názvom strategický výhľad. "To všetko, čo sme vybudovali, dostal do vienka. Som rád, lebo to bola súčasť našich odporúčaní pre novú eurokomisiu. Viaceré z našich odporúčaní sa dostali do portfólií jednotlivých komisárov," poukázal Šucha na pracovné agendy, ktoré v novej exekutíve EÚ prerozdelila jej šéfka Ursula von der Leyenová.

Pre menšie krajiny, akou je aj Slovensko, je podľa Šuchu naozaj výhodné dostať vedecké podklady, podľa ktorých môžu analyzovať nastupujúce trendy a pripraviť sa na budúcnosť — napríklad v oblasti automatizácie.

"Pre Slovensko z toho vyplývajú nebezpečné veci pre zamestnanosť. Musíme sa vrhnúť na ich riešenie už teraz, rozmýšľať ako sa pripraviť na krízu v podobe automatizácie a straty mnohých pracovných miest. Môžeme si zatvárať oči, ale kríza príde," spresnil. Zdôraznil, že čo sa týka stability pracovných miest je Slovensko najviac ohrozenou krajinou z EÚ, dokonca z celého zoskupenia OECD.

S tým priamo súvisí aj otázka, či sa dokáže EÚ a jej členské krajiny pripraviť na budúce krízy. Podľa Šuchu je to do značnej miery možné, treba však čo najviac pracovať na zvyšovaní odolnosti voči budúcim výkyvom. To platí nielen pre pripravenosť ekonomiky, ale aj pre oblasť zdravia, zakotvenia v demokratických hodnotách, ktoré podporujú prirodzený rozvoj, a tiež pre "mentálnu odolnosť". V praxi to znamená zabezpečiť dostatok vzdelaných, sebavedomých a tvorivých ľudí s kreatívnym myslením, ktorí nepodliehajú falošným správam. Vyžaduje si to nový typ vzdelávania, aj o zručnostiach so sociálnymi sieťami. Už len preto, že ide o oblasť, ktorá je prísľubom vzniku nových typov povolaní.

"Toto nás čaká. Nedá sa pripraviť len v odbornej časti, ale treba budovať kapacity ľudí pre oblasti ako sú tvorivosť, empatia a emocionálna inteligencia. Tie sa dnes vyvažujú zlatom," vysvetlil Šucha. Upozornil, že byť predvídavý znamená pripraviť sa na čoraz rýchlejší svet, ktorý bude komplikovanejší a turbulentnejší. Túto agendu však netreba prenechať populistom ponúkajúcim jednoduché odpovede alebo šíriacim poplašné správy.



spravodajca TASR Jaromír Novak