Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šucha vysvetľuje, že správa je rozdelená na dve časti.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) - Slovensko má už tradíciu toho, že neplní odporúčania Európskej komisie (EK), ktoré mu stanovuje v správe v oblasti právneho štátu, uviedol v rozhovore pre TASR vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Vladimír Šucha. Reagoval tak na v stredu zverejnenú piatu Správu o právnom štáte v členských krajinách Európskej únie, podľa ktorej Slovensko nedosiahlo žiaden pokrok vo väčšine jej odporúčaní.
Šucha vysvetľuje, že správa je rozdelená na dve časti. V prvej je opis situácie na Slovensku v oblastiach reformy súdnictva, protikorupčných rámcoch, slobody a plurality médií a inštitucionálnych systémov bŕzd a protiváh. V druhej časti sú odporúčania od EK, ktoré sú v prípade Slovenska podľa Šuchu podobné tým z predošlých rokov.
Šucha však zdôrazňuje, že v prípade Správ o právnom štáte od EK ide najmä o nástroj na spoluprácu a spätnú väzbu s krajinami. Pripomína, že v prípade nesplnenia odporúčaní nevyplýva pre Slovensko žiadna hrozba sankcií či iných finančných postihov zo strany EÚ. "Ak Slovensko bude tie odporúčania ignorovať, tak jednoducho situácia na Slovensku sa nezlepší. Život občanov a právna istota občanov sa nezlepšia," dodáva vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. V odporúčaniach EK sú podľa neho zahrnuté akési európske štandardy a zvyklosti a ich cieľom je posúvať úroveň právneho štátu dopredu.
Proces vytvárania správy a formulovania odporúčaní začína podľa Šuchu už na jeseň predchádzajúceho roka. Dodáva, že EK pri vytváraní správy absolvuje desiatky stretnutí a diskusií s rôznymi predstaviteľmi štátu a vlády, ale aj súdnictva, nezávislých organizácií, novinárov a ďalších. Podľa jeho slov má vláda daného členského štátu ešte dávno pred zverejnením správy možnosť ju pripomienkovať. "Ide o interaktívny proces," tvrdí Šucha s tým, že správu "nepíše niekto z kancelárie v Bruseli, ako sa to často na Slovensku interpretuje".
Oblasti, ktoré EK vytýka Slovensku, sú podobné ako predošlé roky. Zo správy EK Šucha poukazuje napríklad na posilnenie právomocí Generálnej prokuratúry SR, funkčné obdobie členov Súdnej rady SR, "kde niektorí členovia boli odvolaní tými, ktorí ich nominovali, čiže vládou, prezidentom a parlamentom". Ako dodáva, to by sa podľa štandardov EÚ nemalo diať.
Šucha vysvetľuje, že správa je rozdelená na dve časti. V prvej je opis situácie na Slovensku v oblastiach reformy súdnictva, protikorupčných rámcoch, slobody a plurality médií a inštitucionálnych systémov bŕzd a protiváh. V druhej časti sú odporúčania od EK, ktoré sú v prípade Slovenska podľa Šuchu podobné tým z predošlých rokov.
Šucha však zdôrazňuje, že v prípade Správ o právnom štáte od EK ide najmä o nástroj na spoluprácu a spätnú väzbu s krajinami. Pripomína, že v prípade nesplnenia odporúčaní nevyplýva pre Slovensko žiadna hrozba sankcií či iných finančných postihov zo strany EÚ. "Ak Slovensko bude tie odporúčania ignorovať, tak jednoducho situácia na Slovensku sa nezlepší. Život občanov a právna istota občanov sa nezlepšia," dodáva vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. V odporúčaniach EK sú podľa neho zahrnuté akési európske štandardy a zvyklosti a ich cieľom je posúvať úroveň právneho štátu dopredu.
Proces vytvárania správy a formulovania odporúčaní začína podľa Šuchu už na jeseň predchádzajúceho roka. Dodáva, že EK pri vytváraní správy absolvuje desiatky stretnutí a diskusií s rôznymi predstaviteľmi štátu a vlády, ale aj súdnictva, nezávislých organizácií, novinárov a ďalších. Podľa jeho slov má vláda daného členského štátu ešte dávno pred zverejnením správy možnosť ju pripomienkovať. "Ide o interaktívny proces," tvrdí Šucha s tým, že správu "nepíše niekto z kancelárie v Bruseli, ako sa to často na Slovensku interpretuje".
Oblasti, ktoré EK vytýka Slovensku, sú podobné ako predošlé roky. Zo správy EK Šucha poukazuje napríklad na posilnenie právomocí Generálnej prokuratúry SR, funkčné obdobie členov Súdnej rady SR, "kde niektorí členovia boli odvolaní tými, ktorí ich nominovali, čiže vládou, prezidentom a parlamentom". Ako dodáva, to by sa podľa štandardov EÚ nemalo diať.
