Európska komisia (EK) spustila právne konanie voči Slovensku o porušení spoločnej legislatívy EÚ v roku 2017.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 19. septembra (TASR) - Súdny dvor EÚ v Luxemburgu vo štvrtok skonštatoval, že Slovensko nesplnilo požiadavky smernice EÚ o oneskorených platbách verejných nemocníc dodávateľom. Informuje o tom spravodajca TASR.
Súd pripomenul, že smernica o oneskorených platbách z roku 2011 vyžaduje od verejných orgánov, aby zaplatili svojim dodávateľom do 30 dní alebo do 60 dní v prípadoch týkajúcich sa nemocníc.
Podľa stanoviska súdu slovenské štátne nemocnice vykazujú neustále meškanie platieb, čo negatívne ovplyvnilo najmä malé a stredné podniky v sektore zdravotníctva.
Európska komisia (EK) spustila právne konanie voči Slovensku o porušení spoločnej legislatívy EÚ v roku 2017. V júni 2018 EK poslala do Bratislavy formálnu výzvu so žiadosťou o vysvetlenie uplatňovania smernice. Odpoveď slovenskej strany považovala za nedostatočnú a preto pre nedodržiavanie smernice o oneskorených platbách v apríli 2023 zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ.
EK vo svojom návrhu zdôraznila, že aj napriek opakovaniu varovaní a spustení právneho konania Slovensko situáciu nenapravilo.
Podľa štvrtkového rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovensko v období rokov 2015 až 2022 nedokázalo zabezpečiť, aby verejné subjekty zdravotnej starostlivosti uhradili svoje obchodné záväzky v stanovenej lehote, maximálne však do 60 kalendárnych dní. Podľa súdu bola priemerná dĺžka splatnosti 400 dní v roku 2015, 460 dní v roku 2017 a neskôr až 750 dní.
V rokoch 2021 a 2022 stále presahovala 60 kalendárnych dní - 204 dní v období od decembra 2021 do júna 2022 a 232 dní za obdobie do decembra 2022.
Súdny dvor EÚ preto dospel k záveru, že Slovensko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice EÚ o oneskorených platbách.
Ak Súdny dvor EÚ rozhodne o nesplnení povinnosti, príslušný členský štát musí bezodkladne splniť rozsudok súdu. Ak Európska komisia zistí nesplnenie rozsudku, môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej však už požaduje peňažné sankcie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Súd pripomenul, že smernica o oneskorených platbách z roku 2011 vyžaduje od verejných orgánov, aby zaplatili svojim dodávateľom do 30 dní alebo do 60 dní v prípadoch týkajúcich sa nemocníc.
Podľa stanoviska súdu slovenské štátne nemocnice vykazujú neustále meškanie platieb, čo negatívne ovplyvnilo najmä malé a stredné podniky v sektore zdravotníctva.
Európska komisia (EK) spustila právne konanie voči Slovensku o porušení spoločnej legislatívy EÚ v roku 2017. V júni 2018 EK poslala do Bratislavy formálnu výzvu so žiadosťou o vysvetlenie uplatňovania smernice. Odpoveď slovenskej strany považovala za nedostatočnú a preto pre nedodržiavanie smernice o oneskorených platbách v apríli 2023 zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ.
EK vo svojom návrhu zdôraznila, že aj napriek opakovaniu varovaní a spustení právneho konania Slovensko situáciu nenapravilo.
Podľa štvrtkového rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovensko v období rokov 2015 až 2022 nedokázalo zabezpečiť, aby verejné subjekty zdravotnej starostlivosti uhradili svoje obchodné záväzky v stanovenej lehote, maximálne však do 60 kalendárnych dní. Podľa súdu bola priemerná dĺžka splatnosti 400 dní v roku 2015, 460 dní v roku 2017 a neskôr až 750 dní.
V rokoch 2021 a 2022 stále presahovala 60 kalendárnych dní - 204 dní v období od decembra 2021 do júna 2022 a 232 dní za obdobie do decembra 2022.
Súdny dvor EÚ preto dospel k záveru, že Slovensko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice EÚ o oneskorených platbách.
Ak Súdny dvor EÚ rozhodne o nesplnení povinnosti, príslušný členský štát musí bezodkladne splniť rozsudok súdu. Ak Európska komisia zistí nesplnenie rozsudku, môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej však už požaduje peňažné sankcie.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)