Vareha sa pondelkového verejného zasadnutia nezúčastňuje a dal svojmu obhajcovi súhlas na konanie v jeho neprítomnosti.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) sa v pondelok zaoberá návrhom na obnovu konania, ktorú podal právoplatne odsúdený podnikateľ Mikuláš Vareha, označovaný v minulosti za kráľa Zemplína.
Vareha sa pondelkového verejného zasadnutia nezúčastňuje a dal svojmu obhajcovi súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Žiada už po druhý raz o obnovu konania - naposledy tak urobil v máji tohto roku. Vareha bol pôvodne uznaný v 24 bodoch obžaloby a právoplatne odsúdený na 11-ročný trest odňatia slobody. Spochybňuje daňové kontroly v jeho firmách, ktoré údajne neboli príslušné. Návrh na obnovu konania bol doručený na ŠTS koncom októbra minulého roku.
"Nie sú žiadne dôkazy a skutočnosti nato, aby bola povolená obnova konania," uviedol v pondelok prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Podľa jeho slov sa "obchody" s lykožrútmi a takzvanými euroočkami uskutočnili len na "papieri a v hlave odsúdeného". "Neboli produkované žiadne skutočnosti," povedal dozorový prokurátor. Návrh odsúdeného hodnotí len ako ďalší "bezargumentačný pokus" o zmenu pôvodného rozsudku. "Avšak z môjho pohľadu absolútne neaktuálny," povedal ďalej prokurátor ÚŠP a navrhol súdu ŠTS, aby zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, pretože neboli zistené ich podmienky.
ŠTS koncom mája tohto roka už raz obnovu konania zamietol. Vareha sa vtedy verejného zasadnutia osobne nezúčastnil, súhlasil však s konaním v jeho neprítomnosti. Z pojednávania vyplynulo, že obnovu konania žiadal povoliť z dvoch dôvodov. "Tým hlavným boli zdravotné ťažkosti, ktoré mal mať už pred vyhlásením pôvodného rozhodnutia a tým druhým nemajetnosť odsúdeného," vysvetlil predseda senátu. Na súde však neboli podľa senátu produkované žiadne nové dôkazy.
Vareha prostredníctvom svojho obhajcu predložil súdu viaceré lekárske správy, ktoré mali poukázať na jeho zlý zdravotný stav. "Prečítané lekárske správy sú o bežnom zdravotnom stave odsúdeného, ktoré zodpovedajú jeho veku. Obžalovaný sa pokúša rôznymi právnymi spôsobmi o prerušenie jeho výkonu trestu," povedal vtedy prokurátor vo svojom konečnom návrhu.
Podnikateľ je za mrežami približne sedem rokov, zadržali ho v roku 2011. Podľa rozhodnutia súdov si odpykáva 11-ročný trest odňatia slobody za trestné činy skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného. Svojím konaním spôsobil ujmu veľkého rozsahu vo výške približne 57 miliónov eur. Keďže Vareha neuhradil peňažný trest 100.000 eur, po odpykaní spomínaného 11-ročného trestu by mal stráviť za mrežami ešte jeden ďalší rok.
Pôvodný rozsudok ŠTS v kauze potvrdil vo februári 2014 aj Najvyšší súd SR (NS SR).
Obžaloba prokurátora ÚŠP Varehu vinila z fiktívnych obchodov medzi jeho firmami, ktorými mal štát poškodiť o 58,1 milióna eur. Zemplínsky veľkopodnikateľ figuroval ako konateľ a spoločník v 77 firmách a 11 z nich medzi sebou nakupovalo a predávalo štepné púčiky jabloní a lykožrúty v obrovskom objeme – vyše 55 miliónov euroočiek (štepov) a vyše 414 miliónov kusov lykožrútov.
V čase súdneho procesu Vareha presviedčal senát, že lykožrút nie je škodca, ale biologické krmivo. Kŕmili vraj ním bažanty, pštrosy a ryby. Prokurátor argumentoval, že "také množstvá sa u nás ani nevyskytujú a sú neobchodovateľné". Tvrdil tiež, že k žiadnemu biznisu reálne nedošlo, iba papierovo. Vareha svoju vinu popieral.
Vareha sa pondelkového verejného zasadnutia nezúčastňuje a dal svojmu obhajcovi súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Žiada už po druhý raz o obnovu konania - naposledy tak urobil v máji tohto roku. Vareha bol pôvodne uznaný v 24 bodoch obžaloby a právoplatne odsúdený na 11-ročný trest odňatia slobody. Spochybňuje daňové kontroly v jeho firmách, ktoré údajne neboli príslušné. Návrh na obnovu konania bol doručený na ŠTS koncom októbra minulého roku.
"Nie sú žiadne dôkazy a skutočnosti nato, aby bola povolená obnova konania," uviedol v pondelok prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Podľa jeho slov sa "obchody" s lykožrútmi a takzvanými euroočkami uskutočnili len na "papieri a v hlave odsúdeného". "Neboli produkované žiadne skutočnosti," povedal dozorový prokurátor. Návrh odsúdeného hodnotí len ako ďalší "bezargumentačný pokus" o zmenu pôvodného rozsudku. "Avšak z môjho pohľadu absolútne neaktuálny," povedal ďalej prokurátor ÚŠP a navrhol súdu ŠTS, aby zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, pretože neboli zistené ich podmienky.
ŠTS koncom mája tohto roka už raz obnovu konania zamietol. Vareha sa vtedy verejného zasadnutia osobne nezúčastnil, súhlasil však s konaním v jeho neprítomnosti. Z pojednávania vyplynulo, že obnovu konania žiadal povoliť z dvoch dôvodov. "Tým hlavným boli zdravotné ťažkosti, ktoré mal mať už pred vyhlásením pôvodného rozhodnutia a tým druhým nemajetnosť odsúdeného," vysvetlil predseda senátu. Na súde však neboli podľa senátu produkované žiadne nové dôkazy.
Vareha prostredníctvom svojho obhajcu predložil súdu viaceré lekárske správy, ktoré mali poukázať na jeho zlý zdravotný stav. "Prečítané lekárske správy sú o bežnom zdravotnom stave odsúdeného, ktoré zodpovedajú jeho veku. Obžalovaný sa pokúša rôznymi právnymi spôsobmi o prerušenie jeho výkonu trestu," povedal vtedy prokurátor vo svojom konečnom návrhu.
Podnikateľ je za mrežami približne sedem rokov, zadržali ho v roku 2011. Podľa rozhodnutia súdov si odpykáva 11-ročný trest odňatia slobody za trestné činy skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného. Svojím konaním spôsobil ujmu veľkého rozsahu vo výške približne 57 miliónov eur. Keďže Vareha neuhradil peňažný trest 100.000 eur, po odpykaní spomínaného 11-ročného trestu by mal stráviť za mrežami ešte jeden ďalší rok.
Pôvodný rozsudok ŠTS v kauze potvrdil vo februári 2014 aj Najvyšší súd SR (NS SR).
Obžaloba prokurátora ÚŠP Varehu vinila z fiktívnych obchodov medzi jeho firmami, ktorými mal štát poškodiť o 58,1 milióna eur. Zemplínsky veľkopodnikateľ figuroval ako konateľ a spoločník v 77 firmách a 11 z nich medzi sebou nakupovalo a predávalo štepné púčiky jabloní a lykožrúty v obrovskom objeme – vyše 55 miliónov euroočiek (štepov) a vyše 414 miliónov kusov lykožrútov.
V čase súdneho procesu Vareha presviedčal senát, že lykožrút nie je škodca, ale biologické krmivo. Kŕmili vraj ním bažanty, pštrosy a ryby. Prokurátor argumentoval, že "také množstvá sa u nás ani nevyskytujú a sú neobchodovateľné". Tvrdil tiež, že k žiadnemu biznisu reálne nedošlo, iba papierovo. Vareha svoju vinu popieral.