Bratislava 26. novembra (TASR) - Sudcovia by mohli skončiť vo funkcii vo veku 67 rokov. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu SR by sa mohla stať aj osoba, ktorá nie je sudcom. Navrhujú to členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru, ktorí odobrili návrhy zmien v reforme súdnictva, ako aj v Ústave SR. Sudca by sa tiež mohol po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam.

Výbor tiež navrhuje, aby sa zaviedol fixný vek 67 rokov pre zánik funkcie sudcu namiesto pôvodného konceptu, ktorý predpokladal možnosť predĺženia výkonu funkcie sudcu. V pôvodnom návrhu sa hovorilo o odchode vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov.

Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu SR by sa mohla stať aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu. "Ak bude za predsedu najvyššieho správneho súdu vymenovaná osoba, ktorá nie je sudcom, po vymenovaní do funkcie predsedu súdu sa automaticky stane aj sudcom tohto súdu," navrhujú členovia výboru.

Sudca by sa mohol po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. "Niet racionálneho dôvodu na to, aby sudca nemohol mimo pojednávacej miestnosti verejne komentovať, či odôvodňovať svoje rozhodnutia bez ohľadu na to, či sú právoplatné alebo nie," skonštatoval výbor.

V súvislosti so zavedením nového trestného činu ohýbania práva a berúc do úvahy nový koncept rozhodovacej imunity sudcov členovia výboru odobrili, aby sa trestné stíhanie sudcu pre trestný čin ohýbania práva zastavilo, ak Súdna rada SR vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin. Mechanizmus vyslovovania súhlasu by mal trvať tri roky, teda do 1. januára 2024.

Ak prokurátor skončí vo funkcii a je voči nemu vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa mu má vyplatiť po právoplatnom skončení trestného stíhania. "Prokurátorovi však odchodné nepatrí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin," navrhujú členovia výboru.

Výbor tiež navrhuje upustiť od mechanizmu žrebovania členov senátov Ústavného súdu (ÚS) SR. Zloženie senátov Ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje na obdobie aspoň jedného roka plénum Ústavného súdu v rozvrhu práce. "Zmenu v zložení senátu Ústavného súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení zloženie Ústavného súdu. Zloženie všetkých senátov Ústavného súdu sa musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov zásadným spôsobom obmeniť," hovorí sa v návrhu.

Členovia výboru chcú tiež udeliť hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov v súvislosti so schváleným návrhom novely o vysokých školách, ktorá súvisí s odoberaním titulov. Prezidentka Zuzana Čaputová túto legislatívu vrátila parlamentu z dôvodu tejto chýbajúcej právomoci.