Rezort justície bude podľa vládou schváleného návrhu hospodáriť celkovo so sumou 400 miliónov eur, výdavky sa oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 podarilo zvýšiť o 9,06 milióna eur.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Vládou schválený návrh rozpočtu ministerstva spravodlivosti nepovažuje Združenie sudcov Slovenska (ZSS) za optimálny. Uviedol to prezident tejto stavovskej organizácie Juraj Sopoliga.
Rezort bude podľa vládou schváleného návrhu hospodáriť celkovo so sumou 400 miliónov eur, výdavky sa oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 podarilo zvýšiť o 9,06 milióna eur (2,32 percenta). Pre samotné súdy je vyčlenených 200 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 4,43 milióna eur (2,26 percenta). Sopoliga tlmočil, že očakávali viac.
Sudcovia sú si však v celom rozsahu vedomí, že jednorazovo nie je možné uspokojiť len potreby justície. "Zvolený postup ale nespĺňa potrebné kritéria výrazného a postupného navyšovania prostriedkov v období výrazne prosperujúcej ekonomiky, čo jednoznačne vylučuje možnosť zabezpečenia primeraných materiálnych a ľudských zdrojov pre zlepšenie kvality nášho súdnictva, najmä včasnosti konania a vymáhateľnosti práva, ako to vyžaduje aj Európska komisia vo svojej správe z apríla 2017," konštatoval Sopoliga.
Za tejto situácie sa štát, najmä vláda a Národná rada SR, nezbaví podľa prezidenta ZSS zodpovednosti za pomalé súdne konanie, čo je porušením ústavou garantovaného práva pre občana Slovenska.
Sudcovia vnímajú pozitívne skutočnosť, že bolo schválených 3,28 milióna eur na stavebné investičné akcie týkajúce sa šiestich súdov a tiež výdavky v sume 1,6 milióna eur na investičné akcie pre súdy do 100.000 eur, teda na rekonštrukcie budov a nákup strojov a zariadení. "Je však nepochopiteľný pokles kapitálových výdavkov na rok 2018 v rozsahu 46,5 percenta," konštatoval Sopoliga.
Nezabezpečí sa tak podľa neho zásadná úloha, ktorou je rekonštrukcia budovy zakúpenej pre Okresný súd Bratislava I. To považuje Sopoliga za neakceptovateľné vzhľadom ku katastrofálnym priestorovým podmienkam OS Bratislava I, ktoré vplývajú aj na priestorové podmienky Krajského súdu Bratislava. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu odôvodnilo, že pokles kapitálových výdavkov pre súdnictvo je spôsobený jednorazovým poskytnutím kapitálových výdavkov v tomto roku. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) rokovala so sudcami o reforme bratislavských súdov a zriadení jedného alebo štyroch mestských súdov, čo by vyriešilo aj priestorové problémy. So sudcami zatiaľ nenašla zhodu na podobe reformy.
Z návrhu rozpočtu podľa Sopoligu nie je zrejmé, či sa finančne zabezpečuje zámer ministerstva spravodlivosti zabezpečiť si inú budovu. Žitňanská oznámila, že chce vysťahovať ministerstvo z budovy na Župnom námestí, kde sídli s Najvyšším súdom. V súčasnosti realizuje výber vhodných priestorov. Minulú stredu (11.10.) vysvetlila, že na riešenie otázky sídla rezortu sú prostriedky výhľadovo vyčlenené v rozpočte na rok 2019.
"Nedostatok spočíva aj v tom, že sa nepočíta s doplnením plánovaného počtu sudcov, kde je neobsadených 148 miest, a s tým priamo súvisiaceho počtu odborného aparátu," kritizoval naostatok Sopoliga. Podľa Žitňanskej však schválený rozpočet vytvára podmienky na stabilizáciu zamestnancov v súdnictve. Na tento účel sú vyčlenené štyri milióny eur, čím sa vytvoril priestor pre nárast platov justičných zamestnancov.
Rezort bude podľa vládou schváleného návrhu hospodáriť celkovo so sumou 400 miliónov eur, výdavky sa oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 podarilo zvýšiť o 9,06 milióna eur (2,32 percenta). Pre samotné súdy je vyčlenených 200 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 4,43 milióna eur (2,26 percenta). Sopoliga tlmočil, že očakávali viac.
Sudcovia sú si však v celom rozsahu vedomí, že jednorazovo nie je možné uspokojiť len potreby justície. "Zvolený postup ale nespĺňa potrebné kritéria výrazného a postupného navyšovania prostriedkov v období výrazne prosperujúcej ekonomiky, čo jednoznačne vylučuje možnosť zabezpečenia primeraných materiálnych a ľudských zdrojov pre zlepšenie kvality nášho súdnictva, najmä včasnosti konania a vymáhateľnosti práva, ako to vyžaduje aj Európska komisia vo svojej správe z apríla 2017," konštatoval Sopoliga.
Za tejto situácie sa štát, najmä vláda a Národná rada SR, nezbaví podľa prezidenta ZSS zodpovednosti za pomalé súdne konanie, čo je porušením ústavou garantovaného práva pre občana Slovenska.
Sudcovia vnímajú pozitívne skutočnosť, že bolo schválených 3,28 milióna eur na stavebné investičné akcie týkajúce sa šiestich súdov a tiež výdavky v sume 1,6 milióna eur na investičné akcie pre súdy do 100.000 eur, teda na rekonštrukcie budov a nákup strojov a zariadení. "Je však nepochopiteľný pokles kapitálových výdavkov na rok 2018 v rozsahu 46,5 percenta," konštatoval Sopoliga.
Nezabezpečí sa tak podľa neho zásadná úloha, ktorou je rekonštrukcia budovy zakúpenej pre Okresný súd Bratislava I. To považuje Sopoliga za neakceptovateľné vzhľadom ku katastrofálnym priestorovým podmienkam OS Bratislava I, ktoré vplývajú aj na priestorové podmienky Krajského súdu Bratislava. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu odôvodnilo, že pokles kapitálových výdavkov pre súdnictvo je spôsobený jednorazovým poskytnutím kapitálových výdavkov v tomto roku. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) rokovala so sudcami o reforme bratislavských súdov a zriadení jedného alebo štyroch mestských súdov, čo by vyriešilo aj priestorové problémy. So sudcami zatiaľ nenašla zhodu na podobe reformy.
Z návrhu rozpočtu podľa Sopoligu nie je zrejmé, či sa finančne zabezpečuje zámer ministerstva spravodlivosti zabezpečiť si inú budovu. Žitňanská oznámila, že chce vysťahovať ministerstvo z budovy na Župnom námestí, kde sídli s Najvyšším súdom. V súčasnosti realizuje výber vhodných priestorov. Minulú stredu (11.10.) vysvetlila, že na riešenie otázky sídla rezortu sú prostriedky výhľadovo vyčlenené v rozpočte na rok 2019.
"Nedostatok spočíva aj v tom, že sa nepočíta s doplnením plánovaného počtu sudcov, kde je neobsadených 148 miest, a s tým priamo súvisiaceho počtu odborného aparátu," kritizoval naostatok Sopoliga. Podľa Žitňanskej však schválený rozpočet vytvára podmienky na stabilizáciu zamestnancov v súdnictve. Na tento účel sú vyčlenené štyri milióny eur, čím sa vytvoril priestor pre nárast platov justičných zamestnancov.