Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sudcovia podali žaloby na súd potom, ako im novela bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) skresala spolu ďalšími ústavnými činiteľmi platy od 1. januára 2011.
Autor TASR
Bratislava 13. septembra (TASR) – Okrem antidiskriminačných žalôb vedie štát so slovenskými sudcami aj sériu ďalších súdnych sporov. Sudcovia sa v nich domáhajú úrokov z omeškania vo výške zhruba po 700 eur za znížené funkčné platy z roku 2011.
Sudcovia podali žaloby na súd potom, ako im novela bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) skresala spolu ďalšími ústavnými činiteľmi platy od 1. januára 2011. V roku 2013 uspeli na Ústavnom súde a rozdiel im bol následne doplatený. So súdov však stiahli žaloby iba v časti istiny.
Naďalej trvajú na úrokoch z omeškania za každý kalendárny mesiac od výplatného termínu až do zaplatenia. Ide zhruba o 700 eur pre každého sudcu. Platy nižšie o približne 300 eur dostávali prvých sedem mesiacov roka 2011, boli im doplatené po zhruba tri a pol roku, úrok z omeškania je v takýchto prípadoch deväť percent z dlžnej sumy ročne.
Právnici sa vyjadrujú k sporom
Koľko sudcov sa rozhodlo úrok od štátu vymáhať nie je jasné. Právnici ministerstva spravodlivosti sa zatiaľ vyjadrovali k približne 60 sporom. Ministerstvo však odhaduje, že žalôb bolo podstatne viac. Sudcovia nimi napadli priamo súdy, na ktorých pôsobia. Slovenská republika zastúpená ministerstvom je žalovaná až v druhom rade. Rezort sa o mnohých konaniach dozvedel iba z uznesenia, ktorým ho súd zastavil pre späťvzatie návrhu.
Ministerstvo sa pritom voči takýmto žalobám aktívne bráni. Hovorca Peter Bubla informoval, že zatiaľ boli vynesené štyri právoplatné rozsudky, všetky v neprospech žalujúcich sudcov.
Zamietnutie žaloby
Krajský súd (KS) v Trenčíne potvrdil 18. mája tohto roku rozsudok Okresného súdu Partizánske o zamietnutí žaloby. V odôvodnení vysvetlil, že sudkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol, pretože žalovaný súd postupoval pri vyplácaní zníženého funkčného platu v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi.
Na úroky by mala podľa odvolacieho súdu sudkyňa nárok len vtedy, ak by je plat nebol doplatený do pol roka od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu, teda do 19. októbra 2014. To sa však nestalo, pretože doplatky dostala už 4. júla 2014.
„Keďže sa žalobkyni dostalo riadneho plnenia a nárok na úroky z omeškania jej nevznikol, súd prvého stupňa správne jej návrh na začatie konania zamietol,“ konštatoval KS Trenčín.
Podobne argumentoval aj Krajský súd v Nitre. V rozsudku z 15. júna tohto roku uviedol, že súd nezadržal sudkyni časť mzdy svojvoľne, ale postupoval v zmysle plateného platového dekrétu. V tomto prípade sudkyňa Krajského súdu v Žiline dostala doplatky 9. júla 2014, súd sa teda nedostal do omeškania v súvislosti so šesťmesačnou lehotou od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu.
Z rozsudku vyplýva, že pôvodný mesačný plat tejto krajskej sudkyne bol 2.975,29 eura, Sulíkova novela ho znížila na 2,662,79 eura. Potom, ako Ústavný súd pozastavil v júni 2011 platnosť novely, jej plat stúpol od júla 2011 na sumu 3.070,39 eura. Dňa 9. júla 2014 bolo žilinskej sudkyni na základe nálezu Ústavného súdu celkom doplatených 2.508,01 eura.
Sudcovia podali žaloby na súd potom, ako im novela bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) skresala spolu ďalšími ústavnými činiteľmi platy od 1. januára 2011. V roku 2013 uspeli na Ústavnom súde a rozdiel im bol následne doplatený. So súdov však stiahli žaloby iba v časti istiny.
Naďalej trvajú na úrokoch z omeškania za každý kalendárny mesiac od výplatného termínu až do zaplatenia. Ide zhruba o 700 eur pre každého sudcu. Platy nižšie o približne 300 eur dostávali prvých sedem mesiacov roka 2011, boli im doplatené po zhruba tri a pol roku, úrok z omeškania je v takýchto prípadoch deväť percent z dlžnej sumy ročne.
Právnici sa vyjadrujú k sporom
Koľko sudcov sa rozhodlo úrok od štátu vymáhať nie je jasné. Právnici ministerstva spravodlivosti sa zatiaľ vyjadrovali k približne 60 sporom. Ministerstvo však odhaduje, že žalôb bolo podstatne viac. Sudcovia nimi napadli priamo súdy, na ktorých pôsobia. Slovenská republika zastúpená ministerstvom je žalovaná až v druhom rade. Rezort sa o mnohých konaniach dozvedel iba z uznesenia, ktorým ho súd zastavil pre späťvzatie návrhu.
Ministerstvo sa pritom voči takýmto žalobám aktívne bráni. Hovorca Peter Bubla informoval, že zatiaľ boli vynesené štyri právoplatné rozsudky, všetky v neprospech žalujúcich sudcov.
Zamietnutie žaloby
Krajský súd (KS) v Trenčíne potvrdil 18. mája tohto roku rozsudok Okresného súdu Partizánske o zamietnutí žaloby. V odôvodnení vysvetlil, že sudkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol, pretože žalovaný súd postupoval pri vyplácaní zníženého funkčného platu v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi.
Na úroky by mala podľa odvolacieho súdu sudkyňa nárok len vtedy, ak by je plat nebol doplatený do pol roka od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu, teda do 19. októbra 2014. To sa však nestalo, pretože doplatky dostala už 4. júla 2014.
„Keďže sa žalobkyni dostalo riadneho plnenia a nárok na úroky z omeškania jej nevznikol, súd prvého stupňa správne jej návrh na začatie konania zamietol,“ konštatoval KS Trenčín.
Podobne argumentoval aj Krajský súd v Nitre. V rozsudku z 15. júna tohto roku uviedol, že súd nezadržal sudkyni časť mzdy svojvoľne, ale postupoval v zmysle plateného platového dekrétu. V tomto prípade sudkyňa Krajského súdu v Žiline dostala doplatky 9. júla 2014, súd sa teda nedostal do omeškania v súvislosti so šesťmesačnou lehotou od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu.
Z rozsudku vyplýva, že pôvodný mesačný plat tejto krajskej sudkyne bol 2.975,29 eura, Sulíkova novela ho znížila na 2,662,79 eura. Potom, ako Ústavný súd pozastavil v júni 2011 platnosť novely, jej plat stúpol od júla 2011 na sumu 3.070,39 eura. Dňa 9. júla 2014 bolo žilinskej sudkyni na základe nálezu Ústavného súdu celkom doplatených 2.508,01 eura.
