Sudcovská práca mala tiež podľa sudcu v minulosti povahu pokojnejšieho povolania, ktoré je pre ženy lepšie zlučiteľné s úlohou matky.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) – Slovenskému súdnictvu naďalej dominujú ženy. Je to jediná zo štyroch základných právnických profesií, kde výraznejšie prevažujú nad mužmi. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý uskutočnila TASR.
Ženy tvoria až dve tretiny (63 percent) sudcovského stavu. Z celkovo 1337 aktívnych sudcov je žien 843. V prokuratúre je ich zastúpenie v porovnaní s mužmi vyrovnané. Z celkovo 930 prokurátorov je žien 452 (48,6 percenta).
Menej žien je v advokácii a exekúcii. Medzi 5919 advokátmi je ich 2462, čo je o niečo menej ako polovica (41,6 percenta). V exekútorskom stave tvoria ženy jednu tretinu – z celkovo 334 advokátov je ich 109.
Údaje poskytli TASR ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra, Slovenská advokátska komora a Slovenská komora exekútorov. Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová vysvetlila, že nepomer žien a mužov v súdnictve je zdedený a jeho vysvetlenie treba hľadať v histórii.
„Myslíme si však, že v súčasnosti už nie je adekvátne deliť sudcov na mužov a ženy, ale skôr posudzovať ich profesionalitu, odbornosť, kvalitu a presvedčivosť ich rozhodnutí,“ uviedla.
Dominancia žien v súdnictve má korene ešte v predchádzajúcom socialistickom zriadení. Aj dnes je táto profesia pre ne stále príťažlivejšia. V dvanástke nových sudcov, ktoré vlani v apríli menoval predošlý prezident Ivan Gašparovič, bolo až 11 žien.
Zo 14 sudcov, ktoré potom vlani menoval Gašparovičov nástupca Andrej Kiska, je polovica žien. V tohtoročných konkurzoch na celkovo 42 sudcovských miest uspelo 24 žien (57,1 percenta).
Historický nepomer sa tak zmenšuje iba mierne. Donevová pripomenula, že pri výberových konaniach kritérium pohlavia prirodzene nemožno zohľadňovať. „Uskutočňujú sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená zákonom,“ vysvetlila.
„Sami by sme uvítali, keby bolo v súdnictve viac mužov,“ reagovala na pretrvávajúci stav sudkyňa a prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. „Náročnosť funkcie je tak vysoká, že po desiatich rokoch jej výkonu má každá žena zdravotné problémy z neustáleho stresu, vypätia a preťaženosti,“ vysvetlila s tým, že ženský organizmus duševne náročnú prácu ťažšie znáša.
„Výkon činnosti exekútora je najťažším právnickým povolaním,“ ozrejmila hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová, prečo ženy radšej mieria do súdnictva. Člen súdnej rady Dušan Čimo si zase všíma, že ženám je menej vlastná dravosť, ktorá je podstatou podnikateľských právnických profesií.
Sudcovská práca mala tiež podľa sudcu v minulosti povahu pokojnejšieho povolania, ktoré je pre ženy lepšie zlučiteľné s úlohou matky. Prevaha žien podľa Bystrianskej spôsobuje problémy. Pri odchode sudkýň na materskú dovolenku sa ich prípady musia nanovo prerozdeľovať, čo spôsobuje súdom komplikácie.
Podľa Čima môže v špecifických prípadoch, napríklad pri rodinnom práve, keď sa rodičia sporia o deti, vyvolávať rozhodovanie čisto ženských senátov pochybnosti. „Ťažšie sa v tomto prípade verí v objektivitu,“ doplnil.
Ženy tvoria až dve tretiny (63 percent) sudcovského stavu. Z celkovo 1337 aktívnych sudcov je žien 843. V prokuratúre je ich zastúpenie v porovnaní s mužmi vyrovnané. Z celkovo 930 prokurátorov je žien 452 (48,6 percenta).
Menej žien je v advokácii a exekúcii. Medzi 5919 advokátmi je ich 2462, čo je o niečo menej ako polovica (41,6 percenta). V exekútorskom stave tvoria ženy jednu tretinu – z celkovo 334 advokátov je ich 109.
Údaje poskytli TASR ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra, Slovenská advokátska komora a Slovenská komora exekútorov. Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová vysvetlila, že nepomer žien a mužov v súdnictve je zdedený a jeho vysvetlenie treba hľadať v histórii.
„Myslíme si však, že v súčasnosti už nie je adekvátne deliť sudcov na mužov a ženy, ale skôr posudzovať ich profesionalitu, odbornosť, kvalitu a presvedčivosť ich rozhodnutí,“ uviedla.
Dominancia žien v súdnictve má korene ešte v predchádzajúcom socialistickom zriadení. Aj dnes je táto profesia pre ne stále príťažlivejšia. V dvanástke nových sudcov, ktoré vlani v apríli menoval predošlý prezident Ivan Gašparovič, bolo až 11 žien.
Zo 14 sudcov, ktoré potom vlani menoval Gašparovičov nástupca Andrej Kiska, je polovica žien. V tohtoročných konkurzoch na celkovo 42 sudcovských miest uspelo 24 žien (57,1 percenta).
Historický nepomer sa tak zmenšuje iba mierne. Donevová pripomenula, že pri výberových konaniach kritérium pohlavia prirodzene nemožno zohľadňovať. „Uskutočňujú sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená zákonom,“ vysvetlila.
„Sami by sme uvítali, keby bolo v súdnictve viac mužov,“ reagovala na pretrvávajúci stav sudkyňa a prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. „Náročnosť funkcie je tak vysoká, že po desiatich rokoch jej výkonu má každá žena zdravotné problémy z neustáleho stresu, vypätia a preťaženosti,“ vysvetlila s tým, že ženský organizmus duševne náročnú prácu ťažšie znáša.
„Výkon činnosti exekútora je najťažším právnickým povolaním,“ ozrejmila hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová, prečo ženy radšej mieria do súdnictva. Člen súdnej rady Dušan Čimo si zase všíma, že ženám je menej vlastná dravosť, ktorá je podstatou podnikateľských právnických profesií.
Sudcovská práca mala tiež podľa sudcu v minulosti povahu pokojnejšieho povolania, ktoré je pre ženy lepšie zlučiteľné s úlohou matky. Prevaha žien podľa Bystrianskej spôsobuje problémy. Pri odchode sudkýň na materskú dovolenku sa ich prípady musia nanovo prerozdeľovať, čo spôsobuje súdom komplikácie.
Podľa Čima môže v špecifických prípadoch, napríklad pri rodinnom práve, keď sa rodičia sporia o deti, vyvolávať rozhodovanie čisto ženských senátov pochybnosti. „Ťažšie sa v tomto prípade verí v objektivitu,“ doplnil.