Vo verejnej voľbe získal 12 hlasov zo Súdnej rady. Na úspešné zvolenie potreboval 10.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. mája (TASR) - Súdna rada zvolila Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu SR. Vo verejnej voľbe získal 12 hlasov zo Súdnej rady. Na úspešné zvolenie potreboval 10.
TASR prináša v tejto súvislosti profil novozvoleného predsedu Najvyššieho súdu SR.
Súdna rada sa v pondelok opäť pokúša zvoliť predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Miesto je voľné od októbra minulého roka, keď sa skončilo funkčné obdobie Daniele Švecovej. Jej nástupcu dosiaľ nezvolili. O post predsedu NS SR sa uchádzajú sudcovia Ivan Rumana a Ján Šikuta.
Počas posledného zasadnutia Súdnej rady SR k voľbe nedošlo. Noví členovia sa totiž nemohli oboznámiť s kandidátmi a materiálmi. Sudcu Juraja Klimenta a advokátku Evu Mišíkovú nominovala vláda do Súdnej rady iba deň pred naplánovanou voľbou.
Voľbu predsedu NS SR je možné sledovať online prostredníctvom videoprenosu.
O post predsedu NS SR sa uchádzajú sudcovia Ivan Rumana a Ján Šikuta. Rumanu navrhlo ako predsedu pôvodne 12 členov Súdnej rady, na úspešné zvolenie potrebuje desať hlasov. To, že ho navrhli samotní členovia Súdnej rady, ktorí ho aj následne môžu zvoliť, označila jedna z členiek Súdnej rady Elena Berthotyová za "kartelovú dohodu". Šikuta, ktorého navrhla Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III, sa v predchádzajúcich voľbách o post predsedu NS SR uchádzal neúspešne.
Kandidát na post predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Ján Šikuta chce očistu justície realizovať prostredníctvom majetkových priznaní, ale aj previerok. Ako poukázal v prezentácii pred Súdnou radou SR, v justícii sú aj sudcovia, ktorí zarobia mesačne 50.000 eur a disponujú veľkými majetkami.
„Sme svedkami toho, že sú kolegovia, ktorí mesačne zarobia 50.000 eur a disponujú majetkami za pol milióna, za milión,“ uviedol vo svojej prezentácii Šikuta. Majetkové priznania v súčasnom stave nepovažuje za efektívne. Kandidát na predsedu Najvyššieho súdu SR by si očistu justície definoval ako proces, ktorý nie je na jeden deň a očakáva od neho aj zmenu legislatívy.
Počas kladenia otázok členmi súdnej rady mu sudkyňa Elena Berthotyová vytkla, že sa minulý rok neohradil voči podpredsedníčke NS SR Jarmile Urbancovej podpísaním výzvy na jej odchod. Urbancová je obvinená z podplácania a bola v skupine sudcov, ktorých zadržala v marci NAKA počas akcie Búrka. "Nepodpísal som to preto, že ak sú takéto podozrenia, tak apelovať na morálku nemá podľa mňa význam," odpovedal Šikuta.
Vo svetle udalostí ostatných mesiacov si myslí, že sa sudcovia nevyhnú tentoraz ani previerkam. Opätovne však upozornil na problém s tým, kto bude kontrolovať subjekt, ktorý previerky vykonáva.
Nová členka súdnej rady Eva Mišíková sa pýtala Šikutu na Štefana Harabina a na to, ako by reagoval z pozície predsedu, keby sa Harabin pokúšal vrátiť na NS SR. Šikuta si myslí, že zákon hovorí jednoznačne a že Harabin funkciu sudcu stratil. "Nevidím tam priestor na ďalšiu špekuláciu," uzavrel. To, že by mal vzťah s Harabinom, odmieta. Sudca Juraj Kliment mu však pripomenul, že v časoch, keď bol sudcom na Európskom súde pre ľudské práva, ho vylúčili z rozhodovania o sťažnosti Harabina. Kliment tiež uviedol, že jeho manželku pred rokmi nominoval do funkcie notárky expremiér Vladimír Mečiar.
Sudca Najvyššieho súdu (NS) SR a kandidát na post predsedu NS SR Ivan Rumana nepotvrdil svoje slová, že by sa mohol vzdať po úvodnej prezentácii svojej kandidatúry v prospech jeho protikandidáta Jána Šikutu.
Rumanu sa pýtali členovia Súdnej rady, či sa chystá vzdať sa v prospech Šikutu tak, ako to uviedol koncom marca pre Denník N. „Obraciam sa na svojich navrhovateľov, že ak si myslia, že sa tá podpora dala získať pre Šikutu, tak nech tak konajú. To je všetko, čo chcem k tomu povedať,“ uviedol Rumana. Po dopytovaní začal Rumana rozprávať o rozhovoroch, ktoré mal so svojím protikandidátom Šikutom o kandidatúre. Viacero členov Súdnej rady sa voči takým rozhovorom ohradilo a uviedlo, že sa chcú na ne ešte spýtať samotného Šikutu, ktorého prezentácia sa už skončila.
Viacero členov Súdnej rady sa ho pýtalo, tak ako jeho protikandidáta, na bývalého predsedu NS SR Štefana Harabina, načo Rumana reagoval prirovnaniami z rozprávkovej knižky Harryho Pottera. Členka Súdnej rady a advokátka Eva Mišíková chcela vedieť, ako by sa postavil k ambícii Harabina na možný návrat do justície. „Ja o tom neviem, že by sa chcel vrátiť na Najvyšší súd,“ reagoval Rumana. Obdobie „harabinizmu“, ako nazvala Mišíková obdobie Harabinovho pôsobenia v talári, považuje Rumana za uzavreté. Sudca Juraj Kliment Rumanovi tiež pripomenul, že dostával od Harabina opakované odmeny.
TASR prináša v tejto súvislosti profil novozvoleného predsedu Najvyššieho súdu SR.
Ján Šikuta sa narodil 25. októbra 1960. Právo študoval v rokoch 1979 až 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Justičnú skúšku absolvoval v roku 1985. Svoje vzdelanie si doplnil v rokoch 1989 až 1991 postgraduálnym štúdiom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe so zameraním na občianske právo, ako aj doplnkovým štúdiom na Oxfordskej univerzite a na John Abbott College v Quebecu. Po obhajobe doktorandskej práce s názvom "Vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí" získal v roku 2009 titul PhD.
V právnickom povolaní je činný už viac 35 rokov. V rokoch 1983 až 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Následne sa stal od roku 1986 sudcom na Okresnom súde Bratislava-vidiek, kde vybavoval občianskoprávnu agendu. Odtiaľ prešiel v roku 1990 na Krajský súd v Bratislave.
JUDr. Ján Šikuta, PhD. zastupoval jedenásť rokov Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, konkrétne v rokoch 2004 až 2015. Po návrate na Slovensko sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Od roku 2016 pôsobí vo funkcii predsedu senátu občianskoprávneho kolégia.
Ján Šikuta, ktorého teraz navrhla na post predsedu Najvyššieho súdu SR Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III. sa v predchádzajúcich voľbách uchádzal o post predsedu NS SR neúspešne.
Dva razy sa neúspešne pokúšal tiež o post sudcu Ústavného súdu - v roku 2014 aj v roku 2019.
V zahraničí sa zúčastnil na viacerých študijných pobytoch a špecializovaných kurzoch so zameraním na ľudské práva, humanitárne právo, azylové právo, komunikáciu a vyjednávanie. Išlo napríklad o Londýn, Ženevu, Paríž, Brusel či Viedeň.
Ján Šikuta je autorom mnohých publikácií a odborných článkov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch, v ktorých sa zameriava predovšetkým na oblasť ľudských práv, humanitárne právo a azylové právo.
Rovnako má za sebou rozsiahlu pedagogickú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí.
V právnickom povolaní je činný už viac 35 rokov. V rokoch 1983 až 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Následne sa stal od roku 1986 sudcom na Okresnom súde Bratislava-vidiek, kde vybavoval občianskoprávnu agendu. Odtiaľ prešiel v roku 1990 na Krajský súd v Bratislave.
JUDr. Ján Šikuta, PhD. zastupoval jedenásť rokov Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, konkrétne v rokoch 2004 až 2015. Po návrate na Slovensko sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Od roku 2016 pôsobí vo funkcii predsedu senátu občianskoprávneho kolégia.
Ján Šikuta, ktorého teraz navrhla na post predsedu Najvyššieho súdu SR Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III. sa v predchádzajúcich voľbách uchádzal o post predsedu NS SR neúspešne.
Dva razy sa neúspešne pokúšal tiež o post sudcu Ústavného súdu - v roku 2014 aj v roku 2019.
V zahraničí sa zúčastnil na viacerých študijných pobytoch a špecializovaných kurzoch so zameraním na ľudské práva, humanitárne právo, azylové právo, komunikáciu a vyjednávanie. Išlo napríklad o Londýn, Ženevu, Paríž, Brusel či Viedeň.
Ján Šikuta je autorom mnohých publikácií a odborných článkov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch, v ktorých sa zameriava predovšetkým na oblasť ľudských práv, humanitárne právo a azylové právo.
Rovnako má za sebou rozsiahlu pedagogickú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí.
Súdna rada sa opätovne pokúša zvoliť predsedu Najvyššieho súdu
Súdna rada sa v pondelok opäť pokúša zvoliť predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Miesto je voľné od októbra minulého roka, keď sa skončilo funkčné obdobie Daniele Švecovej. Jej nástupcu dosiaľ nezvolili. O post predsedu NS SR sa uchádzajú sudcovia Ivan Rumana a Ján Šikuta.
Počas posledného zasadnutia Súdnej rady SR k voľbe nedošlo. Noví členovia sa totiž nemohli oboznámiť s kandidátmi a materiálmi. Sudcu Juraja Klimenta a advokátku Evu Mišíkovú nominovala vláda do Súdnej rady iba deň pred naplánovanou voľbou.
Voľbu predsedu NS SR je možné sledovať online prostredníctvom videoprenosu.
O post predsedu NS SR sa uchádzajú sudcovia Ivan Rumana a Ján Šikuta. Rumanu navrhlo ako predsedu pôvodne 12 členov Súdnej rady, na úspešné zvolenie potrebuje desať hlasov. To, že ho navrhli samotní členovia Súdnej rady, ktorí ho aj následne môžu zvoliť, označila jedna z členiek Súdnej rady Elena Berthotyová za "kartelovú dohodu". Šikuta, ktorého navrhla Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III, sa v predchádzajúcich voľbách o post predsedu NS SR uchádzal neúspešne.
J. Šikuta chce očistu justície, poukázal na zárobky a majetky niektorých sudcov
Kandidát na post predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Ján Šikuta chce očistu justície realizovať prostredníctvom majetkových priznaní, ale aj previerok. Ako poukázal v prezentácii pred Súdnou radou SR, v justícii sú aj sudcovia, ktorí zarobia mesačne 50.000 eur a disponujú veľkými majetkami.
„Sme svedkami toho, že sú kolegovia, ktorí mesačne zarobia 50.000 eur a disponujú majetkami za pol milióna, za milión,“ uviedol vo svojej prezentácii Šikuta. Majetkové priznania v súčasnom stave nepovažuje za efektívne. Kandidát na predsedu Najvyššieho súdu SR by si očistu justície definoval ako proces, ktorý nie je na jeden deň a očakáva od neho aj zmenu legislatívy.
Počas kladenia otázok členmi súdnej rady mu sudkyňa Elena Berthotyová vytkla, že sa minulý rok neohradil voči podpredsedníčke NS SR Jarmile Urbancovej podpísaním výzvy na jej odchod. Urbancová je obvinená z podplácania a bola v skupine sudcov, ktorých zadržala v marci NAKA počas akcie Búrka. "Nepodpísal som to preto, že ak sú takéto podozrenia, tak apelovať na morálku nemá podľa mňa význam," odpovedal Šikuta.
Vo svetle udalostí ostatných mesiacov si myslí, že sa sudcovia nevyhnú tentoraz ani previerkam. Opätovne však upozornil na problém s tým, kto bude kontrolovať subjekt, ktorý previerky vykonáva.
Nová členka súdnej rady Eva Mišíková sa pýtala Šikutu na Štefana Harabina a na to, ako by reagoval z pozície predsedu, keby sa Harabin pokúšal vrátiť na NS SR. Šikuta si myslí, že zákon hovorí jednoznačne a že Harabin funkciu sudcu stratil. "Nevidím tam priestor na ďalšiu špekuláciu," uzavrel. To, že by mal vzťah s Harabinom, odmieta. Sudca Juraj Kliment mu však pripomenul, že v časoch, keď bol sudcom na Európskom súde pre ľudské práva, ho vylúčili z rozhodovania o sťažnosti Harabina. Kliment tiež uviedol, že jeho manželku pred rokmi nominoval do funkcie notárky expremiér Vladimír Mečiar.
I. Rumana nepotvrdil ani nevyvrátil svoje slová o vzdaní sa v prospech J. Šikutu
Sudca Najvyššieho súdu (NS) SR a kandidát na post predsedu NS SR Ivan Rumana nepotvrdil svoje slová, že by sa mohol vzdať po úvodnej prezentácii svojej kandidatúry v prospech jeho protikandidáta Jána Šikutu.
Rumanu sa pýtali členovia Súdnej rady, či sa chystá vzdať sa v prospech Šikutu tak, ako to uviedol koncom marca pre Denník N. „Obraciam sa na svojich navrhovateľov, že ak si myslia, že sa tá podpora dala získať pre Šikutu, tak nech tak konajú. To je všetko, čo chcem k tomu povedať,“ uviedol Rumana. Po dopytovaní začal Rumana rozprávať o rozhovoroch, ktoré mal so svojím protikandidátom Šikutom o kandidatúre. Viacero členov Súdnej rady sa voči takým rozhovorom ohradilo a uviedlo, že sa chcú na ne ešte spýtať samotného Šikutu, ktorého prezentácia sa už skončila.
Viacero členov Súdnej rady sa ho pýtalo, tak ako jeho protikandidáta, na bývalého predsedu NS SR Štefana Harabina, načo Rumana reagoval prirovnaniami z rozprávkovej knižky Harryho Pottera. Členka Súdnej rady a advokátka Eva Mišíková chcela vedieť, ako by sa postavil k ambícii Harabina na možný návrat do justície. „Ja o tom neviem, že by sa chcel vrátiť na Najvyšší súd,“ reagoval Rumana. Obdobie „harabinizmu“, ako nazvala Mišíková obdobie Harabinovho pôsobenia v talári, považuje Rumana za uzavreté. Sudca Juraj Kliment Rumanovi tiež pripomenul, že dostával od Harabina opakované odmeny.