Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za dôležité Súdna rada považuje vyriešiť nevyhovujúcu priestorovú situáciu Najvyššieho súdu, Okresného súdu Bratislava I a štyroch súdov v sídle Krajského súdu Košice.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) – Súdna rada sa chce zapojiť do diskusie o ďalšom smerovaní slovenského súdnictva. Na minulotýždňovom zasadnutí poverila trojicu svojich zástupcov na rokovania s Národnou radou SR, vládou a novou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou.
Splnomocnenie získala predsedníčka rady Jana Bajánková a ďalší dvaja členovia rady – Elena Berthotyová a Ján Havlát. S novozvolenými predstaviteľmi štátu, ktorí vzišli z marcových parlamentných volieb, chcú rokovať o koncepcii zmien v justícii.
Dokument s týmto názvom schválila Súdna rada v pondelok (21.3.). Navrhuje v ňom pokračovať v zmene podmienok výkonu súdnictva, ktorej účelom je zabezpečiť prijatie účinných opatrení umožňujúcich súdom včasne vykonávať spravodlivosť.
Sudcovský stav si podľa koncepcie uvedomuje dlhotrvajúcu a sústavnú kritiku súdnictva v súvislosti s vymožiteľnosťou práva, čo sa prejavuje vo výrazne nízkej dôveryhodnosti súdnictva u občanov. Poukazuje však na to, že nie sú dôsledne odstránené príčiny, ktoré majú za následok značne sťažené podmienky výkonu súdnictva.
„Náprava pretrvávajúcich nedostatkov si vyžaduje najmä prioritné a urýchlené určenie optimálneho a funkčného modelu súdneho oddelenia, zohľadnenie špecifík jednotlivých súdov pri personálnom dobudovaní súdov, odstránenie nedostatkov priestorovej poddimenzovanosti niektorých súdov, legislatívne zmeny ústavnou úpravou obligatórneho zániku funkcie sudcu pri dosiahnutí určeného veku,“ konštatuje sa v materiáli.
Podľa Súdnej rady je potrebná zákonná úprava jej ďalšej pôsobnosti, ako aj analýza účinnosti zákonnej úpravy zodpovednosti sudcov, legislatívne zmeny v podobe tzv. odklonov určitých vecí z pôsobnosti súdov a čiastočné legislatívne úpravy v statusovom zákone sudcov a v zákone o súdoch.
Najvyšší orgán sudcovskej samosprávy navrhuje viaceré opatrenia, ktoré si vyžaduje súčasná situácia v justícii. Žiadajú prioritne personálne posilňovať najviac zaťažené súdy, či v zákone upraviť obligatórny mechanizmus doplnenia sudcovského stavu na každom súde pri znížení jeho personálneho obsadenia.
Za dôležité Súdna rada považuje vyriešiť nevyhovujúcu priestorovú situáciu Najvyššieho súdu, Okresného súdu Bratislava I a štyroch súdov v sídle Krajského súdu Košice. Personálnu poddimenzovanosť je podľa nej potrebné odstrániť k 1. júlu budúceho roka, priestorovú poddimenzovanosť niektorých súdov najneskôr ku koncu roku 2017. Navrhla aj prijatie radu legislatívnych zmien, a to k 1. júlu 2017.
Splnomocnenie získala predsedníčka rady Jana Bajánková a ďalší dvaja členovia rady – Elena Berthotyová a Ján Havlát. S novozvolenými predstaviteľmi štátu, ktorí vzišli z marcových parlamentných volieb, chcú rokovať o koncepcii zmien v justícii.
Dokument s týmto názvom schválila Súdna rada v pondelok (21.3.). Navrhuje v ňom pokračovať v zmene podmienok výkonu súdnictva, ktorej účelom je zabezpečiť prijatie účinných opatrení umožňujúcich súdom včasne vykonávať spravodlivosť.
Sudcovský stav si podľa koncepcie uvedomuje dlhotrvajúcu a sústavnú kritiku súdnictva v súvislosti s vymožiteľnosťou práva, čo sa prejavuje vo výrazne nízkej dôveryhodnosti súdnictva u občanov. Poukazuje však na to, že nie sú dôsledne odstránené príčiny, ktoré majú za následok značne sťažené podmienky výkonu súdnictva.
„Náprava pretrvávajúcich nedostatkov si vyžaduje najmä prioritné a urýchlené určenie optimálneho a funkčného modelu súdneho oddelenia, zohľadnenie špecifík jednotlivých súdov pri personálnom dobudovaní súdov, odstránenie nedostatkov priestorovej poddimenzovanosti niektorých súdov, legislatívne zmeny ústavnou úpravou obligatórneho zániku funkcie sudcu pri dosiahnutí určeného veku,“ konštatuje sa v materiáli.
Podľa Súdnej rady je potrebná zákonná úprava jej ďalšej pôsobnosti, ako aj analýza účinnosti zákonnej úpravy zodpovednosti sudcov, legislatívne zmeny v podobe tzv. odklonov určitých vecí z pôsobnosti súdov a čiastočné legislatívne úpravy v statusovom zákone sudcov a v zákone o súdoch.
Najvyšší orgán sudcovskej samosprávy navrhuje viaceré opatrenia, ktoré si vyžaduje súčasná situácia v justícii. Žiadajú prioritne personálne posilňovať najviac zaťažené súdy, či v zákone upraviť obligatórny mechanizmus doplnenia sudcovského stavu na každom súde pri znížení jeho personálneho obsadenia.
Za dôležité Súdna rada považuje vyriešiť nevyhovujúcu priestorovú situáciu Najvyššieho súdu, Okresného súdu Bratislava I a štyroch súdov v sídle Krajského súdu Košice. Personálnu poddimenzovanosť je podľa nej potrebné odstrániť k 1. júlu budúceho roka, priestorovú poddimenzovanosť niektorých súdov najneskôr ku koncu roku 2017. Navrhla aj prijatie radu legislatívnych zmien, a to k 1. júlu 2017.
