Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere súdnou cestou domáhať svojich práv, ktoré boli porušené.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Súdne poplatky pri všetkých individuálnych pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých sporoch by sa mohli zrušiť. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania novelu zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý má priniesť túto zmenu. Novú legislatívu predložili do parlamentu poslanci za Smer-SD Robert Fico a Juraj Blanár.
Zámerom úpravy je podľa predkladateľov oslobodiť od platenia súdnych poplatkov nielen doteraz úzku špecifickú skupinu sporov, ale rozšíriť túto skupinu konaní aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov.
"Nebude sa to týkať len sporov spojených s odmeňovaním, ale napríklad sú to aj veci, ktoré sú diskriminačné pri uzatváraní pracovnej zmluvy," uviedol prednedávnom Blanár. Spresnil, že dôvodom na túto legislatívnu zmenu je aj fakt, že zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď nemá zamestnanec niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu, môže byť problematické.
Legislatívne opatrenie nadväzuje podľa Blanára na zavedenú povinnosť informovať o výške mzdy v pracovných inzerátoch a zákaz žiadať od zamestnancov mlčanlivosť o ich mzde zmluvným spôsobom.
Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere súdnou cestou domáhať svojich práv, ktoré boli porušené, bez ďalšej finančnej záťaže vo forme súdnych poplatkov.
Novela zákona by v prípade schválenia mala byť účinná od 1. januára 2020.
Zámerom úpravy je podľa predkladateľov oslobodiť od platenia súdnych poplatkov nielen doteraz úzku špecifickú skupinu sporov, ale rozšíriť túto skupinu konaní aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov.
"Nebude sa to týkať len sporov spojených s odmeňovaním, ale napríklad sú to aj veci, ktoré sú diskriminačné pri uzatváraní pracovnej zmluvy," uviedol prednedávnom Blanár. Spresnil, že dôvodom na túto legislatívnu zmenu je aj fakt, že zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď nemá zamestnanec niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu, môže byť problematické.
Legislatívne opatrenie nadväzuje podľa Blanára na zavedenú povinnosť informovať o výške mzdy v pracovných inzerátoch a zákaz žiadať od zamestnancov mlčanlivosť o ich mzde zmluvným spôsobom.
Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere súdnou cestou domáhať svojich práv, ktoré boli porušené, bez ďalšej finančnej záťaže vo forme súdnych poplatkov.
Novela zákona by v prípade schválenia mala byť účinná od 1. januára 2020.