Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na poslednom pojednávaní 10. októbra odzneli na súde záverečné reči prokurátora, obhajcov aj obžalovaných.
Autor TASR
Pezinok 17. októbra (TASR) – Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku naplánoval na stredu (18.10.) na 10.00 h pojednávanie v prípade tzv. nástenkového tendra. Vo veci by mal padnúť rozsudok. O termíne hlavného pojednávania informuje ŠTS na svojej internetovej stránke.
Na poslednom pojednávaní 10. októbra odzneli na súde záverečné reči prokurátora, obhajcov aj obžalovaných.
Prokuratúra navrhla pre bývalého ministra Mariána J. trest odňatia slobody v "prvej polovici trestnej sadzby," ktorá je v jeho prípade od 10 do 20 rokov. Zároveň navrhla uložiť exministrovi trest zákazu činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním na päť rokov a peňažný trest vo výške 30.000 eur.
Jeho nástupcovi na poste ministra Igorovi Š. prokuratúra navrhla trest odňatia slobody taktiež v prvej polovici trestnej sadzby, ktorá je v jeho prípade od sedem do 12 rokov, trest zákazu činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním na päť rokov a taktiež peňažný trest.
Zdenke K. navrhla prokurátorka trest v prvej polovici trestnej sadzby, peňažný trest a trest zákazu činnosti. Zvyšným dvom obžalovaným nepodmienečný trest pri mimoriadnom znížení dolnej hranice trestnej sadzby, peňažné tresty a tresty zákazu činnosti. Vo všetkých troch prípadoch je trestná sadzba taktiež od sedem do 12 rokov.
Obžalovaní vinu odmietajú.
Prokurátor podal v tomto prípade obžalobu pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, zneužívania právomoci verejného činiteľa či zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. V kauze figuruje spolu päť obžalovaných, medzi nimi aj dvaja bývalí ministri za SNS Marián J. a Igor Š.
Kauza siaha do roku 2007. Vtedajšie ministerstvo výstavby malo zverejniť oznam o tendri v hodnote 120 miliónov eur iba na nástenke v uzavretej chodbe ministerstva. Lukratívnu zákazku tak malo získať konzorcium, ktoré o súťaži vedelo. O kreslo vtedy prišli dvaja ministri zo Slovenskej národnej strany - Marián J. a neskôr jeho nástupca Igor Š.
Po prepuknutí kauzy štát podozrivú zmluvu zrušil. Vo vreckách dvoch súkromných firiem však malo skončiť viac ako 12 miliónov eur, ktoré Brusel Slovensku odmietol preplatiť.
Na poslednom pojednávaní 10. októbra odzneli na súde záverečné reči prokurátora, obhajcov aj obžalovaných.
Prokuratúra navrhla pre bývalého ministra Mariána J. trest odňatia slobody v "prvej polovici trestnej sadzby," ktorá je v jeho prípade od 10 do 20 rokov. Zároveň navrhla uložiť exministrovi trest zákazu činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním na päť rokov a peňažný trest vo výške 30.000 eur.
Jeho nástupcovi na poste ministra Igorovi Š. prokuratúra navrhla trest odňatia slobody taktiež v prvej polovici trestnej sadzby, ktorá je v jeho prípade od sedem do 12 rokov, trest zákazu činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním na päť rokov a taktiež peňažný trest.
Zdenke K. navrhla prokurátorka trest v prvej polovici trestnej sadzby, peňažný trest a trest zákazu činnosti. Zvyšným dvom obžalovaným nepodmienečný trest pri mimoriadnom znížení dolnej hranice trestnej sadzby, peňažné tresty a tresty zákazu činnosti. Vo všetkých troch prípadoch je trestná sadzba taktiež od sedem do 12 rokov.
Obžalovaní vinu odmietajú.
Prokurátor podal v tomto prípade obžalobu pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, zneužívania právomoci verejného činiteľa či zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. V kauze figuruje spolu päť obžalovaných, medzi nimi aj dvaja bývalí ministri za SNS Marián J. a Igor Š.
Kauza siaha do roku 2007. Vtedajšie ministerstvo výstavby malo zverejniť oznam o tendri v hodnote 120 miliónov eur iba na nástenke v uzavretej chodbe ministerstva. Lukratívnu zákazku tak malo získať konzorcium, ktoré o súťaži vedelo. O kreslo vtedy prišli dvaja ministri zo Slovenskej národnej strany - Marián J. a neskôr jeho nástupca Igor Š.
Po prepuknutí kauzy štát podozrivú zmluvu zrušil. Vo vreckách dvoch súkromných firiem však malo skončiť viac ako 12 miliónov eur, ktoré Brusel Slovensku odmietol preplatiť.
