Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nepodmienečný trest uložený nebol, aj keď bolo v jednom prípade zviera utýrané zvlášť krutým a surovým spôsobom.
Autor TASR
Bratislava 5. augusta (TASR) – V minulom roku vyniesli súdy celkom šesť rozsudkov za týranie zvierat, pričom padli výlučne tresty s podmienečným odkladom. Vyplýva to zo štatistík, ktoré poskytlo ministerstvo spravodlivosti. Nepodmienečný trest uložený nebol, aj keď bolo v jednom prípade zviera utýrané zvlášť krutým a surovým spôsobom, v ďalšom šlo o tyrana - recidivistu a v jednom prípade sa týranie odohralo na mieste prístupnom verejnosti, čo je priťažujúca okolnosť.
Novela Trestného zákona sprísňujúca tresty za týranie zvierat, účinná od septembra 2011, zdvojnásobila hornú hranicu základnej trestnej sadzby z jedného na dva roky. Pri viacerých zvieratách, chránených zvieratách alebo verejnom týraní posunula hranicu trestu z troch na päť rokov. V praxi takého nepodmienečné tresty padajú ojedinele. Iniciatíva Zvierací ombudsman upozornila, že posledné dva roky nešiel do väzenia za týranie zvierat nikto a posledných sedem rokov to bolo šesť ľudí, ktorým bol dovedna uložený trest odňatia slobody na 59 mesiacov.
Jeden z najvážnejších prípadov, ktorý sa vlani dočkal koncovky na súde, sa odohral 6. augusta 2016. Na dvore rodinného domu v jednej z obcí v okrese Trebišov 40-ročný muž chytil reťaz, ktorú mal okolo hrdla kríženec jazvečíka svetlohnedej farby a držal psa vo vzduchu asi päť minút, čím ho udusil obesením. Následne ho za rodinným domom podpálil. Sudca skonštatoval, že vinník utýral zviera krutým a surovým spôsobom, za čo mu uložil ročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Podľa ochrancov zvierat represia v tejto oblasti nie je dostatočná. Tresty, ktoré definuje Trestný zákon, považujú za adekvátne, nie sú však dostatočne aplikované v praxi. „Problém je dnes hlavne vo vymožiteľnosti práva,“ skonštatovala Dorota Kráková zo združenia Zvierací ombudsman. V združení si pritom myslia, že by situáciu mohla zlepšiť legislatívna iniciatíva ministerstva pôdohospodárstva, ktoré by malo v krátkom čase predložiť do pripomienkovania novelu zákona o veterinárnej starostlivosti.
Zviera by malo byť po novom definované v Občianskom zákonníku ako živý tvor, Slovensko by sa tak malo podľa ministerky Gabriely Matečnej (nominantka SNS) zaradiť medzi najvyspelejšie krajiny vo vzťahu k prístupu k zvieratám. Zmena podľa ministerky zlepší vymáhanie práv zvierat v prípade ich týrania.
„Považujeme to za prelomovú aktivitu a vnímame to ako pozitívnu zmenu. Už len samotný fakt, že zákon má uznávať zviera ako cítiacu bytosť je prelom v myslení a veríme, že to dopomôže zmeniť situáciu v tejto oblasti u nás,“ reagovala Kráková. Novela by mala okrem iného zvýšiť kompetencie veterinárnych lekárov a inšpektorov Regionálnej a veterinárnej správy, ktorí by mohli v budúcnosti vykonávať viac neohlásených kontrol. Pomôcť by malo aj povinné čipovanie psov a ich povinná registrácia v Centrálnom registri spoločenských zvierat.
Novela Trestného zákona sprísňujúca tresty za týranie zvierat, účinná od septembra 2011, zdvojnásobila hornú hranicu základnej trestnej sadzby z jedného na dva roky. Pri viacerých zvieratách, chránených zvieratách alebo verejnom týraní posunula hranicu trestu z troch na päť rokov. V praxi takého nepodmienečné tresty padajú ojedinele. Iniciatíva Zvierací ombudsman upozornila, že posledné dva roky nešiel do väzenia za týranie zvierat nikto a posledných sedem rokov to bolo šesť ľudí, ktorým bol dovedna uložený trest odňatia slobody na 59 mesiacov.
Jeden z najvážnejších prípadov, ktorý sa vlani dočkal koncovky na súde, sa odohral 6. augusta 2016. Na dvore rodinného domu v jednej z obcí v okrese Trebišov 40-ročný muž chytil reťaz, ktorú mal okolo hrdla kríženec jazvečíka svetlohnedej farby a držal psa vo vzduchu asi päť minút, čím ho udusil obesením. Následne ho za rodinným domom podpálil. Sudca skonštatoval, že vinník utýral zviera krutým a surovým spôsobom, za čo mu uložil ročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Podľa ochrancov zvierat represia v tejto oblasti nie je dostatočná. Tresty, ktoré definuje Trestný zákon, považujú za adekvátne, nie sú však dostatočne aplikované v praxi. „Problém je dnes hlavne vo vymožiteľnosti práva,“ skonštatovala Dorota Kráková zo združenia Zvierací ombudsman. V združení si pritom myslia, že by situáciu mohla zlepšiť legislatívna iniciatíva ministerstva pôdohospodárstva, ktoré by malo v krátkom čase predložiť do pripomienkovania novelu zákona o veterinárnej starostlivosti.
Zviera by malo byť po novom definované v Občianskom zákonníku ako živý tvor, Slovensko by sa tak malo podľa ministerky Gabriely Matečnej (nominantka SNS) zaradiť medzi najvyspelejšie krajiny vo vzťahu k prístupu k zvieratám. Zmena podľa ministerky zlepší vymáhanie práv zvierat v prípade ich týrania.
„Považujeme to za prelomovú aktivitu a vnímame to ako pozitívnu zmenu. Už len samotný fakt, že zákon má uznávať zviera ako cítiacu bytosť je prelom v myslení a veríme, že to dopomôže zmeniť situáciu v tejto oblasti u nás,“ reagovala Kráková. Novela by mala okrem iného zvýšiť kompetencie veterinárnych lekárov a inšpektorov Regionálnej a veterinárnej správy, ktorí by mohli v budúcnosti vykonávať viac neohlásených kontrol. Pomôcť by malo aj povinné čipovanie psov a ich povinná registrácia v Centrálnom registri spoločenských zvierat.
