Bratislava 10. októbra (TASR) - Spotreba liekov, ktoré môžu spôsobiť závislosť, v posledných rokoch rastie. Tento trend sa v dôsledku pandémie COVID-19 ešte prehĺbil. Na sociálnej sieti na to upozornil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

"Závislosť od liekov je choroba, ktorú charakterizuje naliehavá alebo nepremožiteľná potreba opakovane a periodicky užívať daný liek. O liekovej závislosti hovoríme, keď pacient stráca kontrolu nad užívaním lieku a často má tendenciu užívať liek dlhšie či vo vyšších dávkach, ako je to odporúčané," vysvetlil ŠÚKL. Lieková závislosť však zasahuje do psychického alebo aj fyzického zdravia človeka.

Závislosť môže byť podľa ŠÚKL psychická, keď je užívanie lieku spojené s príjemnými pocitmi a jeho neužitie naopak s nepríjemnými. V iných prípadoch môže ísť o fyzickú závislosť a u pacienta sa pri neužití lieku môžu objaviť abstinenčné príznaky. "V dôsledku závislosti môže vznikať aj tolerancia na účinnú látku, čo znamená, že pacient potrebuje čoraz väčšie dávky lieku na dosiahnutie požadovaného účinku. Tolerancia teda vedie k zvyšovaniu dávok a pacientovi následne hrozí riziko predávkovania," varuje ŠÚKL.

Lieková závislosť môže vzniknúť napríklad od analgetík, ktoré tlmia bolesť, hypnotík, ktoré vyvolávajú útlm centrálnej nervovej sústavy a navodzujú spánok, anxiolytík, ktoré potláčajú úzkosť či anestetík, ktoré vyvolávajú znecitlivenie. "Najčastejšie vyvolávajú závislosť také lieky, ktoré sa používajú na zmenu nálady alebo správania," spresnil ŠÚKL.

Dodáva však, že o liekovú závislosť nejde pri liekoch na chronické ochorenia ako cukrovka či vysoký krvný tlak, aj keď ide o medikamenty, ktoré sa užívajú dlhodobo až doživotne.