Na snímke vľavo v popredí americký prezident Joe Biden, vľavo britský premiér Boris Johnson, uprostred francúzsky prezident Emmanuel Macron a v pozadí druhá zľava slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pózujú pre skupinovú fotografiu pred summitom NATO, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli 24. marca 2022.Foto: TASR/AP
V tejto tematickej oblasti budú diskusie o tom, ako pomáhať ukrajinským utečencom a aj štátom EÚ, ktoré ich najviac prijímajú, čo sa priamo týka aj Slovenska.
Brusel 24. marca (TASR) - Dvojdňový summit Európskej únie (24.–25. marca) má dve hlavné témy rokovaní: vojnu na Ukrajine a riešenie dosahov energetickej krízy, ktorá má spojitosť s dianím na Ukrajine. Rokovaniam lídrov 27-člennej Únie predchádza mimoriadny summit NATO a rokovanie lídrov skupiny G7, informuje bruselský spravodajca TASR.
Štvrtková časť summitu, na ktorom Slovensko zastupuje predseda vlády Eduard Heger, sa ponesie aj v znamení stretnutia lídrov EÚ s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Prvý deň rokovaní by sa mal začať o 15.00 h miestneho času a bude venovaný vojne na Ukrajine a zahraničnopolitickým otázkam.
Na snímke uprostred americký prezident Joe Biden a voravo generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg počas príchodu na summit NATO, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli 24. marca 2022.Foto: TASR/AP
Šéfovia vlád a štátov eurobloku preberú všetky dôležité aspekty diania na Ukrajine a s tým spojené otázky, ktoré majú priamy dosah na členské krajiny EÚ. Týka sa to aj návrhov zaviesť ďalší balík sankcií voči Rusku – v poradí už piaty v priebehu jedného mesiaca –, pričom v hre sú možnosti odpojenia ďalších ruských bánk od finančného systému SWIFT, zaradenie ropných spoločností ako Lukoil a ďalších fyzických osôb spojených s vojenskou mašinériou Vladimira Putina na "čierny zoznam" Európskej únie.
V tejto tematickej oblasti budú diskusie o tom, ako pomáhať ukrajinským utečencom a aj štátom EÚ, ktoré ich najviac prijímajú, čo sa priamo týka aj Slovenska.
Na snímke vojnoví utečenci z Ukrajiny v telocvični Strednej odbornej školy beauty služieb na Gemerskej ulici 1 v Košiciach, foto z archívu.Foto: TASR - František Iván
Lídri preberú i citlivú otázku eurointegračných ambícií Ukrajiny. Ide o otázku, v ktorej sú členské štáty názorovo rozdelené, pod tlakom hrôz vojny však silnejú hlasy, aby Ukrajina dostala jasné záruky o udelení štatútu kandidátskej krajiny. Čo zároveň znamená zaoberať sa aj rovnakými žiadosťami Gruzínska a Moldavska.
Piatok, druhý deň summitu, bude zameraný na energetiku, na snahy Európskej únie čeliť narastajúcim cenám energií i na ambície čo najrýchlejšie sa odstrihnúť od dodávok surovín z Ruska. Európska komisia v stredu, deň pred summitom, zverejnila svoje návrhy na riešenie tejto krízy v podobe spoločného nákupu plynu od diverzifikovaných dodávateľov či včasného naplnenia európskych zásobníkov plynu pred zimným obdobím.
Pre členské štáty je to však veľmi krátky čas na zaujatie jasných pozícií, a preto sa očakáva, že tieto debaty budú technicky náročné a politicky citlivé a zrejme sa na summite nezrodí finálna dohoda v tejto oblasti. Treba doladiť napríklad mechanizmus solidarity s členskými krajinami, ktoré sú vysoko závislé od dodávok z Ruska – čo je aj prípad Slovenska –, a dohodnúť sa na harmonograme postupného znižovania závislosti na ruskej rope a plyne.
Kvôli uvedeným kľúčovým témam rokovaní na Európskej rade bol odložený na neskôr summit 19-člennej eurozóny, ktorý sa tradične zvykne konať na záver samotného summitu lídrov EÚ.
