Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik CEPI Marian Majer preto od vedúceho slovenskej delegácie, ktorým bude prezident Andrej Kiska, očakáva, že potvrdí svoj transatlantický odkaz, ktorý zaznel v jeho inauguračnom prejave.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Národné štáty by mali na nadchádzajúci summit NATO vo Walese prísť s jasnými a nespochybniteľnými stanoviskami. Tie slovenské sú podľa Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) nečitateľné. Analytik CEPI Marian Majer preto od vedúceho slovenskej delegácie, ktorým bude prezident Andrej Kiska, očakáva, že potvrdí svoj transatlantický odkaz, ktorý zaznel v jeho inauguračnom prejave.
"Bude to dôležité najmä pre nie veľmi šťastné vyhlásenia slovenských politických lídrov za posledné obdobie," uviedol dnes na tlačovej konferencii v Bratislave. Podľa neho podceňovanie aktuálnej situácie zo strany SR potvrdzuje aj proces prípravy stanovísk na summit, ktorý je zakrytý rúškom tajomstva a netransparentnosti. "Kým v iných štátoch sú postoje pomerne dobre čitateľné, v prípade Slovenska deň pred odchodom na summit toto nevieme jednoznačne povedať. Stretnutia na najvyššej politickej úrovni sa prvý raz uskutočnili minulý týždeň, čo nepovažujeme za správny prístup," zdôraznil Majer.
V tejto súvislosti tiež pripomenul, že Slovensko ako jediný členský štát Vyšehradskej štvorky zatiaľ nedeklarovalo žiadne zvyšovanie rozpočtu na obranné výdavky. "Postoje SR, a potvrdila to aj príprava na summit, sú dlhodobo reaktívne, a nie proaktívne," podčiarkol s tým, že pre to sa dostala do druhej ligy štátov aliancie.
Analytik CEPI Jaroslav Naď dodal, že ako jedna z mála krajín na východnej hranici NATO tiež neberie adekvátne do úvahy hrozbu, ktorú predstavuje agresívna zahraničná a bezpečnostná politika Ruska. "Mali by sme jasne prejaviť našu pripravenosť pomáhať Ukrajine a rozumieť obavám, ktoré má Pobaltie a Poľsko, nie podrývať ich aktivity a návrhy, s ktorými prichádzajú," načrtol hlavné pozície Slovenska vo Walese.
K nim tiež patrí dôrazné prihlásenie sa k západným hodnotám, na ktorých je založená Severoatlantická aliancia, ako aj deklarovanie jasného financovania Ozbrojených síl SR. "Som presvedčený o tom, že v základných otázkach, ako je navyšovanie obranného rozpočtu, konkrétne návrhy plnenia akčného plánu zvyšovania pripravenosti NATO na východnej hranici a ako budeme svojou infraštruktúrou participovať na plnení tohto plánu, dohoda na najvyššej politickej úrovni nie je," ozrejmil situáciu.
Summit NATO, ktorý sa bude konať 4. až 5. septembra, označil ich kolega Milan Šuplata za historický, keďže sa prvý raz od skončenia studenej vojny bude o Rusku hovoriť nie ako o partnerovi, ale ako o hrozbe. "Vyše dve desaťročia sme sa usilovali o konštruktívny dialóg a o partnerstvo s Ruskom, toto sa skončilo. Na summite musia odznieť jasné stanoviská, že sa odsudzuje to, čo sa stalo na Ukrajine, a prísť konkrétne odpovede a kroky, ako túto situáciu riešiť," zdôraznil.
Hlavnými témami bude okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. "Očakáva sa, že predstavitelia členských štátov sa dohodnú na tom, že cieľová hranica dvoch percent výdavkov na obranu nie je imaginárna, ale prihlásia sa k naštartovaniu rastu svojich obranných rozpočtov," avizoval analytik CEPI.
"Bude to dôležité najmä pre nie veľmi šťastné vyhlásenia slovenských politických lídrov za posledné obdobie," uviedol dnes na tlačovej konferencii v Bratislave. Podľa neho podceňovanie aktuálnej situácie zo strany SR potvrdzuje aj proces prípravy stanovísk na summit, ktorý je zakrytý rúškom tajomstva a netransparentnosti. "Kým v iných štátoch sú postoje pomerne dobre čitateľné, v prípade Slovenska deň pred odchodom na summit toto nevieme jednoznačne povedať. Stretnutia na najvyššej politickej úrovni sa prvý raz uskutočnili minulý týždeň, čo nepovažujeme za správny prístup," zdôraznil Majer.
V tejto súvislosti tiež pripomenul, že Slovensko ako jediný členský štát Vyšehradskej štvorky zatiaľ nedeklarovalo žiadne zvyšovanie rozpočtu na obranné výdavky. "Postoje SR, a potvrdila to aj príprava na summit, sú dlhodobo reaktívne, a nie proaktívne," podčiarkol s tým, že pre to sa dostala do druhej ligy štátov aliancie.
Analytik CEPI Jaroslav Naď dodal, že ako jedna z mála krajín na východnej hranici NATO tiež neberie adekvátne do úvahy hrozbu, ktorú predstavuje agresívna zahraničná a bezpečnostná politika Ruska. "Mali by sme jasne prejaviť našu pripravenosť pomáhať Ukrajine a rozumieť obavám, ktoré má Pobaltie a Poľsko, nie podrývať ich aktivity a návrhy, s ktorými prichádzajú," načrtol hlavné pozície Slovenska vo Walese.
K nim tiež patrí dôrazné prihlásenie sa k západným hodnotám, na ktorých je založená Severoatlantická aliancia, ako aj deklarovanie jasného financovania Ozbrojených síl SR. "Som presvedčený o tom, že v základných otázkach, ako je navyšovanie obranného rozpočtu, konkrétne návrhy plnenia akčného plánu zvyšovania pripravenosti NATO na východnej hranici a ako budeme svojou infraštruktúrou participovať na plnení tohto plánu, dohoda na najvyššej politickej úrovni nie je," ozrejmil situáciu.
Summit NATO, ktorý sa bude konať 4. až 5. septembra, označil ich kolega Milan Šuplata za historický, keďže sa prvý raz od skončenia studenej vojny bude o Rusku hovoriť nie ako o partnerovi, ale ako o hrozbe. "Vyše dve desaťročia sme sa usilovali o konštruktívny dialóg a o partnerstvo s Ruskom, toto sa skončilo. Na summite musia odznieť jasné stanoviská, že sa odsudzuje to, čo sa stalo na Ukrajine, a prísť konkrétne odpovede a kroky, ako túto situáciu riešiť," zdôraznil.
Hlavnými témami bude okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. "Očakáva sa, že predstavitelia členských štátov sa dohodnú na tom, že cieľová hranica dvoch percent výdavkov na obranu nie je imaginárna, ale prihlásia sa k naštartovaniu rastu svojich obranných rozpočtov," avizoval analytik CEPI.
