Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako dnes uviedol Kiska, Slovensko bude na summite deklarovať, že do roku 2020 dosiahne rozpočet štátu na obranu 1,6 percenta HDP.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. septembra (TASR) – Slovenská delegácia na čele s prezidentom Andrejom Kiskom odletela dnes v popoludňajších hodinách do Walesu, kde sa 4. a 5. septembra uskutoční summit NATO. Na rokovaniach sa zúčastnia lídri a ministri z viac ako 60 krajín sveta a ďalší predstavitelia z viac ako 33 partnerských krajín a medzinárodných organizácií.
Ako dnes uviedol Kiska, Slovensko bude na summite deklarovať, že do roku 2020 dosiahne rozpočet štátu na obranu 1,6 percenta HDP. Prezident chce taktiež deklarovať ochotu Slovenskej republiky pomôcť Ukrajine finančne i výcvikom. "Zároveň chceme potvrdiť náš záväzok pomôcť afganským bezpečnostným silám v roku 2015," povedal dnes pred odchodom na summit.
Okrem prezidenta sa na vrcholnej schôdzke zúčastnia aj minister obrany Martin Glváč, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák či náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim. Kiska má počas summitu naplánované napríklad bilaterálne stretnutie s prezidentom Bulharskej republiky Rosenom Plevnelievom a holandským premiérom Markom Ruttem.
Kľúčovými témami summitu Severoatlantickej aliancie bude kríza na Ukrajine a narastajúca nestabilita na Blízkom východe a v Afrike. Ďalšou témou bude ukončenie bojovej misie ISAF v Afganistane a spolupráca s Kábulom aj po roku 2014. Členské štáty budú hovoriť aj o možnostiach navyšovania obranných rozpočtov.
S jasným postojom
Ako prezident informoval, Slovensko chce na stretnutí formulovať svoj jasný postoj k základným otázkam. "V oblasti výdavkov na obranu sa zaviažeme zastaviť pokles výdavkov a taktiež chceme do roku 2016 dosiahnuť stav, aby sme 20 percent z rozpočtových výdavkov na obranu venovali modernizácii slovenskej armády," povedal Kiska. "Do roku 2020 plánujeme dosiahnuť na slovenský obranný rozpočet 1,6 percent z HDP," zdôraznil Kiska.
Ako vedúci delegácie chce Kiska vo Walese deklarovať ochotu Slovenska pomôcť Ukrajine "finančne i výcvikom v oblasti, kde je Slovensko silné". "Zároveň chceme potvrdiť náš záväzok pomôcť afgánskym bezpečnostným silám v roku 2015," dodal.
Kiska povedal, že v súvislosti so slovenským vystúpením na summite uskutočnil stretnutia s premiérom i ministrami obrany, vnútra, financií a zahraničných vecí. "Boli to konštruktívne stretnutia, ktoré prispeli k tomu, že na summit ideme s pozíciou, ktorá bude veľmi dôveryhodná," zdôraznil prezident.
Minister obrany Martin Glváč, ktorý je tiež členom slovenskej delegácie, vysvetlil, že spomínané navýšenie na 1,6 percenta HDP nie je možné na budúci rok, pretože by takéto finančné prostriedky nevedel účelne využiť.
"Takýmto skokom to nerobí žiadna krajina. Stratégia je neprejedať tieto financie, ale investovať ich do novej techniky. A tá musí vychádzať z potrieb ozbrojených síl, byť kompatibilná s krajinami NATO a vychádzať z akvizičného procesu, ktorý bude transparentný," ozrejmil.
Slovensko v súčasnosti vynakladá na obranu okolo jedného percenta HDP. Na budúci rok plánuje zvýšiť svoje obranné výdavky na 1,04 percenta HDP.
Summit NATO sa uskutoční vo štvrtok a piatok (4.-5. 9.) vo Walese. Hlavnými témami bude okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch NATO.
Ako dnes uviedol Kiska, Slovensko bude na summite deklarovať, že do roku 2020 dosiahne rozpočet štátu na obranu 1,6 percenta HDP. Prezident chce taktiež deklarovať ochotu Slovenskej republiky pomôcť Ukrajine finančne i výcvikom. "Zároveň chceme potvrdiť náš záväzok pomôcť afganským bezpečnostným silám v roku 2015," povedal dnes pred odchodom na summit.
Okrem prezidenta sa na vrcholnej schôdzke zúčastnia aj minister obrany Martin Glváč, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák či náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim. Kiska má počas summitu naplánované napríklad bilaterálne stretnutie s prezidentom Bulharskej republiky Rosenom Plevnelievom a holandským premiérom Markom Ruttem.
Kľúčovými témami summitu Severoatlantickej aliancie bude kríza na Ukrajine a narastajúca nestabilita na Blízkom východe a v Afrike. Ďalšou témou bude ukončenie bojovej misie ISAF v Afganistane a spolupráca s Kábulom aj po roku 2014. Členské štáty budú hovoriť aj o možnostiach navyšovania obranných rozpočtov.
S jasným postojom
Ako prezident informoval, Slovensko chce na stretnutí formulovať svoj jasný postoj k základným otázkam. "V oblasti výdavkov na obranu sa zaviažeme zastaviť pokles výdavkov a taktiež chceme do roku 2016 dosiahnuť stav, aby sme 20 percent z rozpočtových výdavkov na obranu venovali modernizácii slovenskej armády," povedal Kiska. "Do roku 2020 plánujeme dosiahnuť na slovenský obranný rozpočet 1,6 percent z HDP," zdôraznil Kiska.
Ako vedúci delegácie chce Kiska vo Walese deklarovať ochotu Slovenska pomôcť Ukrajine "finančne i výcvikom v oblasti, kde je Slovensko silné". "Zároveň chceme potvrdiť náš záväzok pomôcť afgánskym bezpečnostným silám v roku 2015," dodal.
Kiska povedal, že v súvislosti so slovenským vystúpením na summite uskutočnil stretnutia s premiérom i ministrami obrany, vnútra, financií a zahraničných vecí. "Boli to konštruktívne stretnutia, ktoré prispeli k tomu, že na summit ideme s pozíciou, ktorá bude veľmi dôveryhodná," zdôraznil prezident.
Minister obrany Martin Glváč, ktorý je tiež členom slovenskej delegácie, vysvetlil, že spomínané navýšenie na 1,6 percenta HDP nie je možné na budúci rok, pretože by takéto finančné prostriedky nevedel účelne využiť.
"Takýmto skokom to nerobí žiadna krajina. Stratégia je neprejedať tieto financie, ale investovať ich do novej techniky. A tá musí vychádzať z potrieb ozbrojených síl, byť kompatibilná s krajinami NATO a vychádzať z akvizičného procesu, ktorý bude transparentný," ozrejmil.
Slovensko v súčasnosti vynakladá na obranu okolo jedného percenta HDP. Na budúci rok plánuje zvýšiť svoje obranné výdavky na 1,04 percenta HDP.
Summit NATO sa uskutoční vo štvrtok a piatok (4.-5. 9.) vo Walese. Hlavnými témami bude okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch NATO.
