TASR prináša výberovú chronológiu stretnutí prezidentov členských krajín V4.

14.-15. februára 1991 - Prezidenti ČSFR a Poľska Václav Havel a Lech Walesa, ako aj predseda maďarskej vlády József Antall podpísali druhý deň na stretnutí v severomaďarskom meste Vyšehrad deklaráciu o úzkej spolupráci vtedy troch krajín na ceste k európskej integrácii. Vzniklo tak zoskupenie V3, ktoré sa po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v roku 1993 rozšírilo na V4.

11.-12. januára 1994 - Za účasti amerického prezidenta Billa Clintona sa v Prahe uskutočnilo stretnutie prezidentov - Václava Havla (Česká republika - ČR), Michala Kováča (Slovenská republika - SR), Árpáda Göncza (Maďarská republika - MR) a Lecha Walesu (Poľská republika - PR), predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4. Rokovali o záveroch vrcholnej schôdzky NATO. Stretnutie deklarovalo aj podporu USA procesu ekonomickej transformácie, budovaniu demokratických inštitúcií a vytvoreniu priaznivého investičného prostredia v strednej Európe.

3. decembra 1999 - Prezidenti krajín V4 Rudolf Schuster (SR), Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (Maďarsko) a Aleksander Kwašniewski (Poľsko) sa zišli vo vysokotatranskom Gerlachove na Slovensku. Rokovali o otázkach európskej integrácie a vzájomnej konsolidácii postupových krokov pri prístupových rozhovoroch s Európskou úniou (EÚ).

19. januára 2001 - Schôdzka hláv štátov V4, na ktorej sa zúčastnili prezidenti Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska - Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski, Václav Havel a Rudolf Schuster, sa konala v poľských Katoviciach. Najvyšší predstavitelia na zámku Pszczyne zhodnotili fungovanie V4 a jej perspektívy do budúcnosti. Venovali sa aj otázke ašpirácií na členstvo v EÚ, pričom v tejto súvislosti si deklarovali vzájomnú podporu a solidaritu.

22. augusta 2002 - Prezidenti ČR, Maďarska a Poľska - Václav Havel, Ferenc Mádl a Aleksander Kwašniewski, sa zišli na zámku vo východočeských Častoloviciach na summite krajín V4. Slovenský prezident Rudolf Schuster sa pre chorobu nemohol zúčastniť. Hlavnou témou bola situácia po rozsiahlych povodniach, ktoré postihli strednú Európu.

3. novembra 2003 - Prezidenti Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska - Václav Klaus, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski a Rudolf Schuster, sa stretli v Budapešti. Zhodli sa na tom, že v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky je potrebné naďalej pokračovať aj po zavŕšení integračného procesu do EÚ.

12. marca 2004 - Na pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera pricestovali do Košíc na summit V4 prezidenti Poľska, ČR a Maďarska - Aleksander Kwašniewski, Václav Klaus a Ferenc Mádl. Témou rokovaní bola situácia v EÚ. Rudolf Schuster po summite vyjadril presvedčenie, že obmedzenia a prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu pracovných síl do dvoch rokov EÚ zruší.

30. septembra 2005 - Summit prezidentov členských štátov V4 Alexandra Kwašniewského (Poľsko), Václava Klausa (ČR), Ivana Gašparoviča (SR) a Lászlóa Sólyoma (Maďarsko) sa začal plenárnym zasadnutím najvyšších predstaviteľov v horskom stredisku Wisla v poľských Beskydách. Hlavy štátov sa venovali predovšetkým otázke ďalšieho prehĺbenia regionálnej spolupráce a situácii v EÚ po neúspešných referendách o euroústave vo Francúzsku a v Holandsku. Prezident SR Ivan Gašparovič sa na tomto podujatí zúčastnil po prvý raz od svojho uvedenia do funkcie.

15.-16. septembra 2006 – O minulosti aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky rokovali na českom prezidentskom zámku v Lánoch prezidenti Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska - Václav Klaus, Ivan Gašparovič, Lech Kaczynski a László Sólyom. Rozhovor za okrúhlym stolom sa týkal aj problematiky Európskej únie, napríklad termínu vstupu stredoeurópskych krajín do schengenského priestoru či otázok okolo budúceho zavedenia eura. Krajiny V4 s nevôľou prijali správy o odklade vstupu nových členov únie do Schengenu.

20.-21. septembra 2007 - V maďarskom Keszthelyi sa uskutočnilo stretnutie prezidentov V4. Prezidenti Slovenska, ČR, Poľska a Maďarska - Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom, zhodnotili tri roky členstva svojich krajín v EÚ. Druhou nosnou témou ich rokovania bola doprava a voľný pohyb osôb po vstupe krajín V4 do Schengenu.

12.-13. septembra 2008 - V slovenských Piešťanoch sa konalo stretnutie hláv štátov V4 Ivana Gašparoviča (SR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Lecha Kaczynského (PR). Prezidenti prediskutovali otázky týkajúce sa európskej susedskej politiky, rozširovania EÚ a možnosti spolupráce V4 v rámci spoločných rozvojových projektov. Nevyhli sa ani otázkam nelegálnej migrácie, cezhraničnej kriminality.

10.-12. septembra 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič bol hosťom summitu hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky v poľskom meste Sopot. Predmetom rokovania prezidentov Lecha Kaczynského (PR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Ivana Gašparoviča boli výsledky poľského predsedníctva V4 a plány ďalšej spolupráce, ako aj aktuálne otázky energetickej bezpečnosti a ekonomickej krízy. Na rokovaniach v druhý deň summitu sa zúčastnil aj slovinský najvyšší ústavný činiteľ Danilo Türk.

5.-6. novembra 2010 - Summit hláv štátov V4 sa uskutočnil v českých Karlových Varoch. Zúčastnili sa na ňom český prezident Václav Klaus, prezident SR Ivan Gašparovič, novozvolený maďarský prezident Pál Schmitt a taktiež novozvolený najvyšší predstaviteľ Poľska Bronislaw Komorowski. Účastníci vrcholnej schôdzky neprijali nijakú dohodu či spoločné vyhlásenie, zhodli sa však na tom, že zoskupenie V4 má aj po dvoch desaťročiach existencie svoj význam a budúcnosť.

7.-8. októbra 2011 – Na Korvínovej univerzite v Budapešti sa konferenciou Ekonomický potenciál a vyhliadky strednej Európy začalo stretnutie prezidentov členských štátov V4 Pála Schmitta (Maďarsko), Václava Klausa (ČR), Bronislawa Komorowského (Poľsko) a Ivana Gašparoviča (SR). Summit pokračoval na kráľovskom zámku na Vyšehrade, jeho účastníci si pripomenuli 20. výročie založenia V4 a diskutovali o aktuálnom stave v EÚ. Prezidenti zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie, zhodli sa na tom, že pôvodné ciele – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – boli naplnené a V4 aj naďalej zostáva formou účinnej kooperácie.

5.-6. mája 2012 – Na Slovensku na Štrbskom Plese sa konalo rokovanie prezidentov V4, avšak bez účasti novozvoleného prezidenta Maďarska Jánosa Ádera, ktorého zastupoval maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Pozvanie okrem neho prijali prezidenti Česka - Václav Klaus a Poľska - Bronislaw Komorowski. Venovali sa posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Prezidenti s prvými dámami popoludní absolvovali aj výlet lanovkou na Lomnický štít. Druhý deň sadili stromčeky na brehu jazera Štrbské pleso. Prvé dámy počas rokovaní prezidentov mali bohatý kultúrny program.

4. júna 2014 - Prezidenti krajín V4 a Nemecka diskutovali naživo vo varšavskom Kráľovskom zámku v Poľsku pred televíznymi kamerami so študentmi a mladými ľuďmi narodenými v "revolučnom" roku 1989. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil nápad poľského prezidenta Bronislawa Komorowského pozvať na spoločné stretnutie hláv štátov aj mladých ľudí narodených v období revolučných zmien v bývalom východnom bloku.

16. júna 2014 - Prezident SR Andrej Kiska, ktorý sa 15. júna 2014 v Bratislave slávnostne ujal funkcie hlavy štátu, v rámci svojej prvej pracovnej zahraničnej návštevy pricestoval do Budapešti. Na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 25. výročia udalostí, ktoré viedli k demokratickým spoločenským zmenám v Maďarsku, ho spolu s najvyššími predstaviteľmi ďalších krajín V4 a Nemecka pozval prezident Maďarska János Áder. Schôdzka, na ktorú pricestoval aj najvyšší predstaviteľ Českej republiky Miloš Zeman, jeho poľský kolega Bronislaw Komorowski a nemecký prezident Joachim Gauck, sa začala ceremóniou pri hroboch politických obetí revolúcie z roku 1956 na Keresztúrskom novom verejnom cintoríne. Slovenský prezident okrem spomienkovej slávnosti a spoločného pracovného obeda prezidentov absolvoval aj bilaterálne rokovania s maďarským a potom aj s poľským partnerom. V závere dňa sa Kiska neformálne stretol i s českým a nemeckým prezidentom.

9. októbra 2014 - Na pozvanie svojho nemeckého kolegu Joachima Gaucka sa prezident SR Andrej Kiska zúčastnil na spomienkových oslavách v nemeckom Lipsku pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu. Spoločné stretnutie prezidentov krajín V4 a Nemecka sa konalo v rámci plánovanej série podujatí.

16.-17. novembra 2014 - Krajiny V4 spoločne ponúkli Ukrajine pomoc pri očakávaných reformách. Vyhlásil to prezident SR Andrej Kiska po stretnutí prezidentov krajín V4 s najvyšším predstaviteľom Ukrajiny Petrom Porošenkom v Bratislave. Prezidenti sa spoločne presunuli do Historickej budovy Slovenského národného divadla (SND), kde sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie. Odporcovia českého prezidenta Miloša Zemana sprevádzali popoludní 17. novembra jeho prejav v Prahe na Albertove, kde sa presunuli zo Slovenska spoločne prezidenti SR, Nemecka, Maďarska, Poľska. Jedným z vajec, ktoré hádzali na pódium, trafili do hlavy nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý bol otrasený, ale v programe pokračoval. Ochranka sa pokúšala chrániť prezidentov na pódiu pred letiacimi predmetmi dáždnikmi, ale niektoré tam aj tak dopadli.

11.-12. decembra 2014 - Prepojenie by sa podľa prezidentov malo zrealizovať predovšetkým formou diaľnic a plynovodov. Diaľnice by mali posilniť konkurencieschopnosť stredoeurópskych štátov a nové potrubia znížiť závislosť regiónu od jedného zdroja zemného plynu. Na summit hláv štátov skupiny V4 v Prahe prezident ČR Miloš Zeman po prvý raz pozval aj prezidentov Rakúska a Slovinska. Český prezident okrem toho na summite propagoval projekt dostavby kanála Dunaj-Odra-Labe. Túto myšlienku podporuje jeho poľský partner Bronislaw Komorowski. Ostatní účastníci schôdzky, napríklad prezident SR Andrej Kiska, sa k tejto problematike odmietli vyjadriť.