Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 5000 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Rodičia predčasne narodených detí musia často na prvý fyzický kontakt s dieťaťom čakať niekoľko dní či týždňov. Na význam blízkosti dieťaťa a rodičov upozorňuje aj sobotňajší Svetový deň klokankovania, teda metódy koža na kožu, ktorá využíva priamy kontakt medzi rodičom a dieťaťom ihneď po narodení. Pripomenula to Ľubica Kaiserová, predsedníčka občianskeho združenia Malíček.
Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 5000 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne. "Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas," vysvetlila Kaiserová.
V prieskume, ktorý vlani realizovalo OZ Malíček, uviedlo 90 percent rodičov predčasne narodených detí, že jedným z najnáročnejším aspektov po predčasnom pôrode bolo odlúčenie od dieťaťa a 76 percent rodičov uviedlo, že prvý kontakt bezprostredne po pôrode nebol možný, ale museli na neho čakať niekoľko dní až týždňov. "Je dôležité vedieť, že vzťahová väzba sa po predčasnom pôrode a dočasnom odlúčení od dieťatka nepretrhne. Je len náročnejšie ju realizovať a ďalej rozvíjať. Neoceniteľnou podporou je určite dochádzanie za dieťatkom a kontaktovanie sa s ním – predovšetkým rozprávaním, dotýkaním a klokankovaním,“ vysvetlila psychologička Zuzana Navrátilová.
Kaiserová dodala, že kontakt kože na kožu má predovšetkým priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča. "U dieťaťa sa urýchľuje dozrievanie centrálnej nervovej sústavy, stabilizuje sa jeho dýchanie, srdečná činnosť, zlepšuje sa tolerancia stravy a stimulujú sa ďalšie funkcie a orgány," vymenovala Kaiserová.
Metóda klokankovania bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii, ako reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. "Tri najdôležitejšie veci potrebné ku klokankovaniu sú matka, špeciálne vyškolený ošetrovateľský personál a podporné prostredie,“ skonštatovala Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 5000 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne. "Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas," vysvetlila Kaiserová.
V prieskume, ktorý vlani realizovalo OZ Malíček, uviedlo 90 percent rodičov predčasne narodených detí, že jedným z najnáročnejším aspektov po predčasnom pôrode bolo odlúčenie od dieťaťa a 76 percent rodičov uviedlo, že prvý kontakt bezprostredne po pôrode nebol možný, ale museli na neho čakať niekoľko dní až týždňov. "Je dôležité vedieť, že vzťahová väzba sa po predčasnom pôrode a dočasnom odlúčení od dieťatka nepretrhne. Je len náročnejšie ju realizovať a ďalej rozvíjať. Neoceniteľnou podporou je určite dochádzanie za dieťatkom a kontaktovanie sa s ním – predovšetkým rozprávaním, dotýkaním a klokankovaním,“ vysvetlila psychologička Zuzana Navrátilová.
Kaiserová dodala, že kontakt kože na kožu má predovšetkým priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča. "U dieťaťa sa urýchľuje dozrievanie centrálnej nervovej sústavy, stabilizuje sa jeho dýchanie, srdečná činnosť, zlepšuje sa tolerancia stravy a stimulujú sa ďalšie funkcie a orgány," vymenovala Kaiserová.
Metóda klokankovania bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii, ako reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. "Tri najdôležitejšie veci potrebné ku klokankovaniu sú matka, špeciálne vyškolený ošetrovateľský personál a podporné prostredie,“ skonštatovala Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka Univerzitnej nemocnice Bratislava.
