Ženeva/Bratislava 11. apríla (TASR) - Začína to postupne. Priam nebadane. Touto zákernou chorobou trpeli napríklad aj pápež Ján Pavol II., bývalý americký prezident George Bush starší či svetoznámy herec Robin Williams.

Nekontrolovateľný tras, poruchy reči či strata čuchu postihuje milióny ľudí po celom svete a podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa týka aj približne 20.000 občanov Slovenska.

"Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou celosvetovo, aj na Slovensku, vzrastá. Je to dané starnúcou populáciou, faktormi životného prostredia a lepšou diagnostikou. Na Slovensku presne dáta nemáme, avšak je to približne 20.000 ľudí. Celosvetovo sa číslo pohybuje okolo 10 miliónov," uviedla pre TASR docentka Zuzana Košutzká z Centra pre extrapyramídové ochorenia 2. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá každoročne na 11. apríla. Na rozdiel od svetových štatistík si na Slovensku Parkinsonova choroba vyberá častejšie ženy ako mužov.

"Najúčinnejším liekom sú preparáty levodopy, ktorými dokážeme efektívne kontrolovať symptómy ochorenia. V pokročilejšom štádiu máme k dispozícii hlbokú mozgovú stimuláciu a pumpové systémy, ktorými sa antiparkinsonské liečivá dodávajú kontinuálne," dodala Košutzká.

Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii. Príčinou Parkinsonovej choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov.

V minulosti bola spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu. "Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu," informuje NCZI na svojej stránke.

Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch pohybuje od sedem do 10 miliónov na svete. Tento značný rozptyl je daný aj tým, že mnohí ľudia s Parkinsonovou chorobou nie sú diagnostikovaní.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien. Keďže výskyt Parkinsonovej choroby s vekom výrazne stúpa a ľudia žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať, upozorňuje NCZI. Niektoré štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže byť na svete takmer 13 miliónov ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných deviatich rokoch odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie viac žien ako mužov s Parkinsonovou chorobou.

Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy, či drobné úrazy mozgu.

Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné. Avšak vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov zlepšuje a dožívajú sa rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.

O tom, že 11. apríl bude Svetový deň Parkinsonovej choroby rozhodli v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu na počesť narodenia londýnskeho lekára Dr. Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 – 21. december 1824), ktorý ako prvý popísal ochorenie.



zdroj: www.nczisk.sk