PROFIL: Život a dielo Uránového kráľa zo Slovenska

Štefan Boleslav Roman sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove (dnes Nový Ruskov). Spolu so súrodencami vyrastal v skromných pomeroch v rodine roľníka. Jeho osobnosť formovala aj príslušnosť ku gréckokatolíckemu obradu, ktorému ostal verný po celý život.

Po skončení základnej školy, začal študovať na poľnohospodárskej škole v Košiciach, ktorú však nedokončil, lebo v roku 1937, vo veku 16 rokov, odišiel spolu so starším bratom Jurajom a jeho ženou do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a popri neľahkej práci sa vzdelával a zdokonaľoval v angličtine.

Počas druhej svetovej vojny slúžil v rokoch 1941-42 v kanadskej armáde, avšak zo zdravotných dôvodov ho z armády prepustili. Zamestnal sa v automobilke General Motors v meste Oshawa, v ktorej pracoval do roku 1945, keď začal s podnikateľskou činnosťou vo firme Concord Mining Syndicate. Tejto banskej spoločnosti sa darilo v západných provinciách Kanady a v Severnej Dakote v Spojených štátoch amerických (USA).

Začiatkom 50. rokov minulého storočia kúpil Štefan Boleslav Roman pozemky pri jazere Elliot Lake v štáte Ontário, kde objavil ložiská uránu. Následne založil firmu Denison Mines Limited, z ktorej sa stala spoločnosť vlastniaca najväčšie uránové bane na svete.

Vďaka jeho podnikateľskej šikovnosti spoločnosť, v ktorej bol výkonným riaditeľom a predsedom správnej rady, dominovala nielen v oblasti obchodu s uránom, ale aj s naftou, plynom, uhlím či cementom v celosvetovom meradle. Jedným z jeho právnych poradcov bol aj neskorší prezident USA Richard Nixon.

Založil tiež firmu Romandale Farms Ltd., ktorá sa venovala chovu holsteinského rožného dobytka. Jeho plemenného býka vydražili za 1,45 milióna dolárov, čo sa zapísalo aj do Guinnessovej knihy rekordov.

Štefan Boleslav Roman vybudoval komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov 20. storočia odhadovala na 70 miliárd dolárov. V roku 1978 ho zaradili medzi desať najúspešnejších kanadských podnikateľov.

Aj napriek tomu, že do Kanady odišiel v mladom veku, nezabudol na svoj slovenský pôvod. Patril k významným organizátorom a mecenášom spoločenského a kultúrneho života kanadských i zahraničných Slovákov. Pôsobil ako redaktor a publicista Slovenského hlasu, orgánu Kanadského slovenského podporného spolku. Autorsky prispieval aj do časopisu Slovenské bratstvo.

V roku 1944 ho na kongrese v Oshawe zvolili za podpredsedu Kanadskej Slovenskej ligy. Bol jedným zo signatárov Rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu, adresovanej kanadským delegátom na bezpečnostnej konferencii v San Franciscu.

Významne sa zaslúžil o vznik Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pri príležitosti 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti.

Aj jeho zásluhou došlo v 60. rokoch minulého storočia k obnoveniu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Pričinil sa tiež o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte. V Markhame pri Toronte dal postaviť Katedrálu Premenenia Pána, ktorú 15. septembra 1984 vysvätil pápež Ján Pavol II. Katedrála stála 25 miliónov dolárov a má najväčšie zvony v Kanade. Je zväčšeninou kostola z jeho rodnej obce.

Snahy Štefana Boleslava Romana o zviditeľnenie Slovákov vo svete vyvrcholili v roku 1970, keď bol pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS), ktorého sa stal prvým predsedom. Tento post zastával až do svojej smrti v roku 1988. Pod jeho vedením sa uskutočnili nielen generálne zhromaždenia SKS v Chicagu (1973), Ríme (1975), Washingtone (1978), Toronte (1981), New Yorku (1984) a opäť v Toronte (1987), ale aj osobitná politická recepcia v budove Senátu USA či prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente (EP). Delegáciu uviedol do parlamentu arcivojvoda Otto von Habsburg, ktorý zastával kladný postoj k snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť.

Z iniciatívy Štefana Boleslava Romana odoslal SKS niekoľko významných memoránd, napríklad prezidentovi Spojených štátov amerických, dvom helsinským konferenciám v Belehrade (1977) a v Madride (1980), Organizácii Spojených národov (OSN), kanadskej vláde a Vatikánu.

Spoločne s Eugenom Löblom napísal knihu The Responsible Society (New York, 1977), ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto, 1983).

V roku 1963 pápež Ján XXIII. vyznamenal Štefana Boleslava Romana Rytierskym radom sv. Gregora Veľkého. Bol aj jediným kanadským laickým pozorovateľom II. Vatikánskeho koncilu.

Čestné doktoráty mu udelili tri kanadské vysokoškolské ustanovizne - Univerzita sv. Františka v mestečku Antigonish (1967), Torontská univerzita (1968) a Univerzita sv. Vavrinca v meste Sudbury (1980).

Ako jeden z najvýznamnejších kanadských podnikateľov sa stal držiteľom najvyššieho vyznamenania Kanady - Order of Canada. V roku 1982 mu udelili cenu J.G. Diefenbakera a v roku 1986 Európsku cenu cisára Karola IV.

V roku 1990 mu Slovenská národná rada (SNR) udelila Národnú cenu Slovenskej republiky (SR) in memoriam. Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa in memoriam prepožičal Štefanovi Boleslavovi Romanovi v roku 1995 prezident SR Michal Kováč.

Aj manželka Štefana Boleslava Romana, s ktorou mal štyroch synov a tri dcéry, pochádzala zo Slovenska, z obce Záriečie.

Štefan Boleslav Roman, úspešný kanadský veľkopodnikateľ, významná osobnosť zahraničných Slovákov, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, zomrel 23. marca 1988 v Toronte.