Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako na to poukázalo TIS, z krajín Európskej únie je za Slovenskom iba päť štátov, a to Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. januára (TASR) - Korupciu na najvyšších miestach Slovensko netrestá. Ukazuje to aj svetový rebríček vnímania korupcie od Transparency International, v ktorom sa Slovensko v roku 2019 umiestnilo na 59. mieste, teda o dve priečky nižšie ako rok predtým a je na tom o päť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia 2016. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš.
Ako na to poukázalo TIS, z krajín Európskej únie je za Slovenskom iba päť štátov, a to Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Z postkomunistických krajín sa v rebríčku umiestnilo najlepšie Estónsko na 18. mieste. Väčšina krajín východnej Európy si však postavenie medziročne pohoršila. Najväčší pokles zaznamenali Rumunsko a Česká republika, horšie pozície však majú všetci postkomunistickí susedia Slovenska.
Najčistejšími krajinami boli v minulom roku Dánsko a Nový Zéland. Naopak, ako najskorumpovanejšie boli vnímané Somálsko, Južný Sudán a Sýria. Dve tretiny štátov sveta majú skóre menej ako 50 bodov, pričom maximálny počet bodov je 100.
"Boj proti korupcii by mal byť oveľa vyššou prioritou," skonštatoval Šípoš. Hoci bol deklarovaný aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, výsledky podľa Šípoša nevidieť. Ukazuje to podľa neho aj najnovší výskum TIS, v ktorom sledovali rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v rokoch 2016 až 2019.
Dve tretiny potrestaných prípadov sa týkali malej korupcie do 500 eur, 40 percent dokonca len do 100 eur, ako vyplýva z výsledkov výskumu TIS. Šípoš poukázal tiež na to, že celkový počet rozhodnutých prípadov oproti obdobiu 2012 až 2015 klesol o tretinu.
Výrazne podľa TIS klesol aj počet odsúdených politikov, sudcov, policajtov či prokurátorov. Kým v súčasnom volebnom období do októbra 2019 bolo takýchto len 12 prípadov, v tom minulom až 30. "Posledný prípad, v ktorom boli na Slovensku odsúdení za korupciu politici, sa týka poslancov a starostu z obce Hodejov pri Rimavskej Sobote za skutok z roku 2014," pripomenulo TIS.
Zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by mohlo podľa Šípoša nastať po zvolení dôveryhodných ľudí do čela prokuratúry a presvedčivom uzavretí politicky citlivých prípadov. Pomohli by aj celkovo vyššia transparentnosť vo výbere a výkone práce prokurátorov i polície, ako aj sfunkčnenie nového úradu na ochranu tzv. whistleblowerov.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) vníma umiestnenie Slovenska vo svetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International najmä ako dôsledok mnohých medializovaných káuz, predovšetkým z prostredia justície. V reakcii na 59. miesto SR a pokles o dve priečky v rebríčku za rok 2019 to pre TASR uviedol tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Ľudia sú podľa predsedu vlády dennodenne konfrontovaní účelovo dávkovanými informáciami z médií z rôznych uniknutých dokumentov, komunikácií či priamo dokumentov z prostredia orgánov činných v trestnom konaní.
„Chápem, že tento mediálny obraz, ktorý nie vždy reflektuje realitu, silno vyrušuje slovenských občanov a zneisťuje ich dôveru v štátne inštitúcie. Preto som koncom minulého roka inicioval dôležitú zmenu, aby mohli byť sudcovia a prokurátori postihovaní aj v prípade vážnych podozrení, ktoré vážne poškodzujú dôveryhodnosť ich osôb a úradov,“ skonštatoval.
Premiér tiež pripomenul, že jeho vláda podnietila počas svojho funkčného obdobia viacero dôležitých legislatívnych krokov, "ktoré reálne obmedzujú možnosti korupcie". Vyzdvihol hlavne prijatie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákona o Registri partnerov verejného sektora a prijatie Národného protikorupčného programu SR.
Bratislava 23. januára (TASR) - Opozičné strany sa zhodujú, že umiestnenie Slovenska, 59. miesto vo svetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International, je zrkadlom súčasnej vlády. Za rozhodujúce pri ďalšom vývoji označujú februárové parlamentné voľby.
Pokles o dve priečky v rebríčku považuje SaS za ďalší dôkaz o skorumpovanosti súčasnej vlády a o prerastení mafie na najvyššie miesta v politike. "Smeráci sa tak už nemôžu ďalej tváriť, že sú zodpovednou zmenou, keďže Slovensko si od začiatku ich vládnutia v roku 2016 pohoršilo až o päť miest," skonštatovala strana v reakcii.
"Naše umiestenie zodpovedá skutočnosti, do ktorej nás 12 rokov vlád strany Smer-SD dostalo - kde vyhrávajú štátne zákazky tí, ktorí majú správne čísla v telefóne, a nie tí najschopnejší," zhodnotil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Boj proti korupcii považuje za prioritu, keďže práve pre korupciu podľa neho nie je dosť peňazí na kvalitné zdravotníctvo a školstvo.
Podľa hnutia Sme rodina je výsledok Slovenska odrazom toho, čo stvárali politici, ktorí boli pri moci posledné desaťročia. "Jediná možnosť, ako si s tým poradiť, je, aby títo ľudia boli nahradení inými, ktorí nebudú rozdeľovať ľudí na vyvolených a tých ostatných, a budú garantom fungovania štátu bez korupcie," uviedlo. Považuje tiež za nutné, aby boli kauzy nestranne vyšetrené a aby previnilci niesli trestnoprávnu zodpovednosť.
"Aká je vláda, také je aj vnímanie korupcie ľudí na Slovensku," vyhlásila na tlačovej konferencii nezaradená poslankyňa Veronika Remišová, kandidujúca vo voľbách za mimoparlamentnú stranu Za ľudí. Podotkla, že za priemerom Európskej únie zaostávame až o 16 bodov. Jasnú a razantnú dohodu na boji proti korupcii považuje za najdôležitejší krok budúcej vlády.
Kandidát mimoparlamentnej koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu Pavel Nechala tvrdí, že súčasná vláda nenastavila žiadne účinné opatrenia, ktoré by zvýšili dôveru v kľúčové inštitúcie. Kritizuje aj to, že sa nepodarilo zvoliť šéfa úradu na ochranu whistleblowerov.
"Pokiaľ sú meradlom korupcie škandály napríklad liberálneho primátora Bratislavy Matúša Valla, nemohli sme očakávať lepšie umiestnenie," uviedol hovorca koaličnej strany Smer-SD Ján Mažgút. Podotkol tiež, že Vallo z mestského rozpočtu prerozdeľuje financie spriateleným firmám.
Slovensko sa vo svetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International za rok 2019 umiestnilo na 59. mieste, teda o dve priečky nižšie ako rok predtým a je na tom o päť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia 2016. Výsledky vo štvrtok predstavilo Transparency International Slovensko. Organizácia poukázala tiež na to, že podľa jej výskumu sa korupcia na najvyšších miestach na Slovensku netrestá.
Ako na to poukázalo TIS, z krajín Európskej únie je za Slovenskom iba päť štátov, a to Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Z postkomunistických krajín sa v rebríčku umiestnilo najlepšie Estónsko na 18. mieste. Väčšina krajín východnej Európy si však postavenie medziročne pohoršila. Najväčší pokles zaznamenali Rumunsko a Česká republika, horšie pozície však majú všetci postkomunistickí susedia Slovenska.
Najčistejšími krajinami boli v minulom roku Dánsko a Nový Zéland. Naopak, ako najskorumpovanejšie boli vnímané Somálsko, Južný Sudán a Sýria. Dve tretiny štátov sveta majú skóre menej ako 50 bodov, pričom maximálny počet bodov je 100.
"Boj proti korupcii by mal byť oveľa vyššou prioritou," skonštatoval Šípoš. Hoci bol deklarovaný aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, výsledky podľa Šípoša nevidieť. Ukazuje to podľa neho aj najnovší výskum TIS, v ktorom sledovali rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v rokoch 2016 až 2019.
Dve tretiny potrestaných prípadov sa týkali malej korupcie do 500 eur, 40 percent dokonca len do 100 eur, ako vyplýva z výsledkov výskumu TIS. Šípoš poukázal tiež na to, že celkový počet rozhodnutých prípadov oproti obdobiu 2012 až 2015 klesol o tretinu.
Výrazne podľa TIS klesol aj počet odsúdených politikov, sudcov, policajtov či prokurátorov. Kým v súčasnom volebnom období do októbra 2019 bolo takýchto len 12 prípadov, v tom minulom až 30. "Posledný prípad, v ktorom boli na Slovensku odsúdení za korupciu politici, sa týka poslancov a starostu z obce Hodejov pri Rimavskej Sobote za skutok z roku 2014," pripomenulo TIS.
Zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by mohlo podľa Šípoša nastať po zvolení dôveryhodných ľudí do čela prokuratúry a presvedčivom uzavretí politicky citlivých prípadov. Pomohli by aj celkovo vyššia transparentnosť vo výbere a výkone práce prokurátorov i polície, ako aj sfunkčnenie nového úradu na ochranu tzv. whistleblowerov.
Premiér: Pozícia SR v rebríčku vnímania korupcie je dôsledok medializovaných káuz
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) vníma umiestnenie Slovenska vo svetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International najmä ako dôsledok mnohých medializovaných káuz, predovšetkým z prostredia justície. V reakcii na 59. miesto SR a pokles o dve priečky v rebríčku za rok 2019 to pre TASR uviedol tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Ľudia sú podľa predsedu vlády dennodenne konfrontovaní účelovo dávkovanými informáciami z médií z rôznych uniknutých dokumentov, komunikácií či priamo dokumentov z prostredia orgánov činných v trestnom konaní.
„Chápem, že tento mediálny obraz, ktorý nie vždy reflektuje realitu, silno vyrušuje slovenských občanov a zneisťuje ich dôveru v štátne inštitúcie. Preto som koncom minulého roka inicioval dôležitú zmenu, aby mohli byť sudcovia a prokurátori postihovaní aj v prípade vážnych podozrení, ktoré vážne poškodzujú dôveryhodnosť ich osôb a úradov,“ skonštatoval.
Premiér tiež pripomenul, že jeho vláda podnietila počas svojho funkčného obdobia viacero dôležitých legislatívnych krokov, "ktoré reálne obmedzujú možnosti korupcie". Vyzdvihol hlavne prijatie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákona o Registri partnerov verejného sektora a prijatie Národného protikorupčného programu SR.
Opozícia pripisuje výsledok SR v rebríčku vnímania korupcie súčasnej vláde
Bratislava 23. januára (TASR) - Opozičné strany sa zhodujú, že umiestnenie Slovenska, 59. miesto vo svetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International, je zrkadlom súčasnej vlády. Za rozhodujúce pri ďalšom vývoji označujú februárové parlamentné voľby.
Pokles o dve priečky v rebríčku považuje SaS za ďalší dôkaz o skorumpovanosti súčasnej vlády a o prerastení mafie na najvyššie miesta v politike. "Smeráci sa tak už nemôžu ďalej tváriť, že sú zodpovednou zmenou, keďže Slovensko si od začiatku ich vládnutia v roku 2016 pohoršilo až o päť miest," skonštatovala strana v reakcii.
"Naše umiestenie zodpovedá skutočnosti, do ktorej nás 12 rokov vlád strany Smer-SD dostalo - kde vyhrávajú štátne zákazky tí, ktorí majú správne čísla v telefóne, a nie tí najschopnejší," zhodnotil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Boj proti korupcii považuje za prioritu, keďže práve pre korupciu podľa neho nie je dosť peňazí na kvalitné zdravotníctvo a školstvo.
Podľa hnutia Sme rodina je výsledok Slovenska odrazom toho, čo stvárali politici, ktorí boli pri moci posledné desaťročia. "Jediná možnosť, ako si s tým poradiť, je, aby títo ľudia boli nahradení inými, ktorí nebudú rozdeľovať ľudí na vyvolených a tých ostatných, a budú garantom fungovania štátu bez korupcie," uviedlo. Považuje tiež za nutné, aby boli kauzy nestranne vyšetrené a aby previnilci niesli trestnoprávnu zodpovednosť.
"Aká je vláda, také je aj vnímanie korupcie ľudí na Slovensku," vyhlásila na tlačovej konferencii nezaradená poslankyňa Veronika Remišová, kandidujúca vo voľbách za mimoparlamentnú stranu Za ľudí. Podotkla, že za priemerom Európskej únie zaostávame až o 16 bodov. Jasnú a razantnú dohodu na boji proti korupcii považuje za najdôležitejší krok budúcej vlády.
Kandidát mimoparlamentnej koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu Pavel Nechala tvrdí, že súčasná vláda nenastavila žiadne účinné opatrenia, ktoré by zvýšili dôveru v kľúčové inštitúcie. Kritizuje aj to, že sa nepodarilo zvoliť šéfa úradu na ochranu whistleblowerov.
"Pokiaľ sú meradlom korupcie škandály napríklad liberálneho primátora Bratislavy Matúša Valla, nemohli sme očakávať lepšie umiestnenie," uviedol hovorca koaličnej strany Smer-SD Ján Mažgút. Podotkol tiež, že Vallo z mestského rozpočtu prerozdeľuje financie spriateleným firmám.
Slovensko sa vo svetovom rebríčku vnímania korupcie od Transparency International za rok 2019 umiestnilo na 59. mieste, teda o dve priečky nižšie ako rok predtým a je na tom o päť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia 2016. Výsledky vo štvrtok predstavilo Transparency International Slovensko. Organizácia poukázala tiež na to, že podľa jej výskumu sa korupcia na najvyšších miestach na Slovensku netrestá.
