Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska zdôrazňuje, že mladý lekár potrebuje osobnú i odbornú perspektívu, finančné, ale aj morálne ohodnotenie.
Autor TASR
Bratislava 22. júla (TASR) - Dotácia na vytvorenie novej ambulancie nevyrieši problém zhoršujúcej sa dostupnosti všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Myslí si to prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková. Mladý lekár podľa nej potrebuje perspektívu a finančné aj morálne ohodnotenie. "Dotácia na založenie ambulancie je iba nástrojom na jej potenciálne otvorenie, nie však na jej prevádzku a dlhodobé udržanie," skonštatovala.
"Je naozaj detinské si myslieť, že pre mladého lekára je 'motiváciou' prijať od štátu dotáciu 60.000 eur, aj to rozdelených na viacero splátok, keď práve na začiatku má najviac nákladov, a tým ho 'motivovať' otvoriť si ambulanciu v regióne, kde reálne nezíska dlhodobo dostatok poistencov," uviedla s tým, že je tiež scestné deklarovať, že takúto prevádzku budú dotovať zdravotné poisťovne.
Palušková zdôrazňuje, že mladý lekár potrebuje osobnú i odbornú perspektívu, finančné, ale aj morálne ohodnotenie. "Potrebuje priestor na profesionálny rozvoj, škôlku či školu pre svoje deti, aby mohol do práce chodiť bez stresu, že v obci, kde pracuje, svoje deti nebude môcť kvalitne vzdelávať či posielať na krúžky," vysvetlila. Zároveň podľa nej treba akceptovať, že ambulancia nebude v každej obci s 500 obyvateľmi ako kedysi. "Je to nereálne personálne aj finančne," spresnila.
Nasledujúce dva roky bude podľa Paluškovej nedostatok všeobecných lekárov veľmi citeľný. "Zlepšenie možno očakávať o štyri až päť rokov, aj to len v obmedzenej miere," skonštatovala. Podotkla, že desiatky mladých lekárov sa podarilo udržať na Slovensku vďaka SVLS a rezidentskému programu, ktorý sa začal v roku 2014.
Prezidentka SVLS verí, že Ministerstvo zdravotníctva SR schváli už v máji 2022 zaslaný akreditačný spis na založenie novej Katedry všeobecného lekárstva Univerzity Komenského v Bratislave. "Pokiaľ ministerstvo schváli akreditačný spis novej katedry najneskôr začiatkom septembra, získame ďalšie desiatky a desiatky mladých všeobecných lekárov a ich nedostatok začneme postupne sanovať," vysvetlila.
Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo k vlaňajšiemu roku 294.223 poistencov bez zmluvného lekára všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Všeobecná ambulantná starostlivosť si podľa neho vyžaduje okamžité opatrenia a nastavenie motivačných programov. Zdôraznil, že práve preto sa vypracovala reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. V rámci nej sa od januára zaviedla jednorazová finančná podpora pri vytvorení nových ambulancií v nedostatkových okresoch.
Na problematiku všeobecnej ambulantnej starostlivosti upozorňuje aj strategický rámec starostlivosti o zdravie do roku 2030. Ministerstvo zdravotníctva v ňom okrem nedostatku všeobecných lekárov a ich vysokého veku poukazuje na starnutie populácie a významný nárast chronických ochorení. Je podľa neho nevyhnutné posilniť personálne kapacity všeobecných ambulancií a implementovať nové modely organizácie práce s cieľom zvýšenia produktivity.
"Je naozaj detinské si myslieť, že pre mladého lekára je 'motiváciou' prijať od štátu dotáciu 60.000 eur, aj to rozdelených na viacero splátok, keď práve na začiatku má najviac nákladov, a tým ho 'motivovať' otvoriť si ambulanciu v regióne, kde reálne nezíska dlhodobo dostatok poistencov," uviedla s tým, že je tiež scestné deklarovať, že takúto prevádzku budú dotovať zdravotné poisťovne.
Palušková zdôrazňuje, že mladý lekár potrebuje osobnú i odbornú perspektívu, finančné, ale aj morálne ohodnotenie. "Potrebuje priestor na profesionálny rozvoj, škôlku či školu pre svoje deti, aby mohol do práce chodiť bez stresu, že v obci, kde pracuje, svoje deti nebude môcť kvalitne vzdelávať či posielať na krúžky," vysvetlila. Zároveň podľa nej treba akceptovať, že ambulancia nebude v každej obci s 500 obyvateľmi ako kedysi. "Je to nereálne personálne aj finančne," spresnila.
Nasledujúce dva roky bude podľa Paluškovej nedostatok všeobecných lekárov veľmi citeľný. "Zlepšenie možno očakávať o štyri až päť rokov, aj to len v obmedzenej miere," skonštatovala. Podotkla, že desiatky mladých lekárov sa podarilo udržať na Slovensku vďaka SVLS a rezidentskému programu, ktorý sa začal v roku 2014.
Prezidentka SVLS verí, že Ministerstvo zdravotníctva SR schváli už v máji 2022 zaslaný akreditačný spis na založenie novej Katedry všeobecného lekárstva Univerzity Komenského v Bratislave. "Pokiaľ ministerstvo schváli akreditačný spis novej katedry najneskôr začiatkom septembra, získame ďalšie desiatky a desiatky mladých všeobecných lekárov a ich nedostatok začneme postupne sanovať," vysvetlila.
Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo k vlaňajšiemu roku 294.223 poistencov bez zmluvného lekára všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Všeobecná ambulantná starostlivosť si podľa neho vyžaduje okamžité opatrenia a nastavenie motivačných programov. Zdôraznil, že práve preto sa vypracovala reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. V rámci nej sa od januára zaviedla jednorazová finančná podpora pri vytvorení nových ambulancií v nedostatkových okresoch.
Na problematiku všeobecnej ambulantnej starostlivosti upozorňuje aj strategický rámec starostlivosti o zdravie do roku 2030. Ministerstvo zdravotníctva v ňom okrem nedostatku všeobecných lekárov a ich vysokého veku poukazuje na starnutie populácie a významný nárast chronických ochorení. Je podľa neho nevyhnutné posilniť personálne kapacity všeobecných ambulancií a implementovať nové modely organizácie práce s cieľom zvýšenia produktivity.
