Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnou úlohou je zastaviť vojenský konflikt v Sýrii, tvrdí minister vnútra SR.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) - Vláda je naďalej presvedčená o tom, že pri súčasnej migračnej vlne do Európy je schopná integrovať na Slovensku stovku sýrskych kresťanov. "A s tým začneme," konštatoval v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
"Dokonca už máme to číslo naplnené, vieme o tých ľuďoch a už s nimi postupne tvoríme pohovory a privezieme ich sem. Vieme, že sa integrujú a vieme, že pre nás naozaj budú veľkým prínosom. Ale nebláznime s tým, že zrazu masa 50.000 ľudí určená bruselským administratívnym rozhodnutím pristane na Slovensku. Majme aspoň trošku pud sebazáchovy," vyzval.
Hlavnou úlohou podľa neho je zastaviť sýrsky vojenský konflikt. V tejto súvislosti by sa mala začať Európska únia správať ako svetová veľmoc, ktorou chce byť. Myslí si preto, že niektorí jej vysokí predstavitelia by mali skončiť so siláckymi rečami a kritikou malých štátov únie a namiesto toho zabrániť financovaniu a dodávkam zbraní do Sýrie.
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár upozornil, že migračná kríza sa začala pred niekoľkými rokmi, preto je presvedčený, že EÚ je v tejto oblasti pomalá a zlyhala. To však podľa neho neznamená, že Slovensko nemá byť ústretové.
"Ak hovoríme o utečencoch, tak im máme pomôcť. Ale ak nám niekto núti kvóty, tak to je zle, lebo to je diktát Bruselu," podčiarkol, pričom poukázal na dobrovoľnosť, ktorú uznesením prijala Národná rada SR. V ňom však zároveň vyzvala vládu na aktivity v tejto oblasti.
Myslí si, že Slovensko malo urobiť ústretový krok a súhlasiť, že prijme vyše 700 ľudí, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Keby tu z nich väčšina nechcela zostať, tak by SR mala úplne inú vyjednávaciu pozíciu. "Boli by sme v absolútne inej situácii, keby sme povedali, že pomáhame," poznamenal.
Kaliňák poukázal na to, že na základe nového návrhu Európskej komisie nepôjde len o 2287 ľudí, ale o desiatky tisíc, ktoré by mali prísť na Slovensko. "Je to povinný dlhodobý systém, ktorý sa má schváliť. Tu sa nebavíme o dvoch tisíckach, to by Slovensko bez problémov zvládalo. Ale hovoríme, že za povinnými kvótami je to, že v najbližších piatich rokoch by to mohlo byť 50.000 ľudí. A to je situácia, ktorú by Slovensko naozaj nezvládlo integračne," priblížil.
Šéfka Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave Zuzana Vatráľová sa domnieva, že EÚ je schopná absorbovať súčasné počty utečencov. Pripomenula, že zďaleka nie všetci z nich dostanú azyl, ochranu a možnosť usadiť sa v Európskej únii.
Podľa nej by pomohlo zjednotenie jednotlivých azylových systémov k tomu, aby mali vo všetkých krajinách EÚ rovnaké možnosti, pokiaľ ide o azyl a reintegračné možnosti. Dodala však, že pri rozhodovaní, kde sa usadia, zohráva úlohu tiež životná úroveň jednotlivých štátov. "A to sa nedá zjednotiť žiadnym zákonom či nariadením," konštatovala.
"Dokonca už máme to číslo naplnené, vieme o tých ľuďoch a už s nimi postupne tvoríme pohovory a privezieme ich sem. Vieme, že sa integrujú a vieme, že pre nás naozaj budú veľkým prínosom. Ale nebláznime s tým, že zrazu masa 50.000 ľudí určená bruselským administratívnym rozhodnutím pristane na Slovensku. Majme aspoň trošku pud sebazáchovy," vyzval.
Hlavnou úlohou podľa neho je zastaviť sýrsky vojenský konflikt. V tejto súvislosti by sa mala začať Európska únia správať ako svetová veľmoc, ktorou chce byť. Myslí si preto, že niektorí jej vysokí predstavitelia by mali skončiť so siláckymi rečami a kritikou malých štátov únie a namiesto toho zabrániť financovaniu a dodávkam zbraní do Sýrie.
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár upozornil, že migračná kríza sa začala pred niekoľkými rokmi, preto je presvedčený, že EÚ je v tejto oblasti pomalá a zlyhala. To však podľa neho neznamená, že Slovensko nemá byť ústretové.
"Ak hovoríme o utečencoch, tak im máme pomôcť. Ale ak nám niekto núti kvóty, tak to je zle, lebo to je diktát Bruselu," podčiarkol, pričom poukázal na dobrovoľnosť, ktorú uznesením prijala Národná rada SR. V ňom však zároveň vyzvala vládu na aktivity v tejto oblasti.
Myslí si, že Slovensko malo urobiť ústretový krok a súhlasiť, že prijme vyše 700 ľudí, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Keby tu z nich väčšina nechcela zostať, tak by SR mala úplne inú vyjednávaciu pozíciu. "Boli by sme v absolútne inej situácii, keby sme povedali, že pomáhame," poznamenal.
Kaliňák poukázal na to, že na základe nového návrhu Európskej komisie nepôjde len o 2287 ľudí, ale o desiatky tisíc, ktoré by mali prísť na Slovensko. "Je to povinný dlhodobý systém, ktorý sa má schváliť. Tu sa nebavíme o dvoch tisíckach, to by Slovensko bez problémov zvládalo. Ale hovoríme, že za povinnými kvótami je to, že v najbližších piatich rokoch by to mohlo byť 50.000 ľudí. A to je situácia, ktorú by Slovensko naozaj nezvládlo integračne," priblížil.
Šéfka Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave Zuzana Vatráľová sa domnieva, že EÚ je schopná absorbovať súčasné počty utečencov. Pripomenula, že zďaleka nie všetci z nich dostanú azyl, ochranu a možnosť usadiť sa v Európskej únii.
Podľa nej by pomohlo zjednotenie jednotlivých azylových systémov k tomu, aby mali vo všetkých krajinách EÚ rovnaké možnosti, pokiaľ ide o azyl a reintegračné možnosti. Dodala však, že pri rozhodovaní, kde sa usadia, zohráva úlohu tiež životná úroveň jednotlivých štátov. "A to sa nedá zjednotiť žiadnym zákonom či nariadením," konštatovala.
