FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Lajčák s Barnierom sa podľa slov rezortu diplomacie zhodli na tom, že posilnenie európskej obrany by nemalo spochybniť transatlantické partnerstvo ani primárnu úlohu NATO v kolektívnej obrane.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. júna (TASR) - Európska únia by mala byť silnejším globálnym aktérom zodpovedným za vlastnú bezpečnosť. Zhodli sa na tom minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) a hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier v diskusii na medzinárodnej konferencii Globsec v Bratislave. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
„S istotou môžeme povedať, že sme začali premieňať strategickú víziu EÚ na realitu, pričom rastie politická vôľa pre zvýšenú bezpečnostnú a obrannú integráciu v EÚ - PESCO, tlak na získanie ďalších civilných expertov, bezprecedentné partnerstvo EÚ a NATO a väčšie zapojenie Európskej komisie do bezpečnosti a obrany,“ uviedol Lajčák.
Lajčák s Barnierom sa podľa slov rezortu diplomacie zhodli aj na tom, že posilnenie európskej obrany by nemalo spochybniť transatlantické partnerstvo ani primárnu úlohu NATO v kolektívnej obrane.
Rezort doplnil, že v súvislosti s brexitom skonštatovali, že EÚ po odchode Spojeného kráľovstva stratí významnú časť svojich obranných a bezpečnostných kapacít. Krajiny sú však podľa Lajčákových slov prirodzenými spojencami a budú ďalej pokračovať v dialógu a spolupráci. „Napriek brexitu máme záujem byť aj v budúcnosti blízkymi partnermi a kooperovať aj v ďalších oblastiach, ako sú napríklad terorizmus, hybridné hrozby, migrácia, klimatické zmeny a podobne,“ dodal Lajčák.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v piatok v Bratislave vyhlásil, že Európska únia (EÚ) môže byť silná, len ak sú silné jednotlivé členské štáty. Szijjártó sa v rámci bezpečnostného fóra Globsec 2019 Bratislava Forum spolu s ďalšími hosťami zúčastnil na panelovej diskusii, ktorá sa venovala májovým voľbám do Európskeho parlamentu (EP) a budúcnosti EÚ.
"Myslím si, že musíte rešpektovať vôľu ľudí," povedal Szijjártó a dodal, že vôľu ľudu reprezentujú údaje, čísla a percentá počas volieb do EP. Pripomenul výsledok maďarskej vládnucej strany Fidesz. "Strana Fidesz získala najväčšiu podporu, viac ako 52 percent, čo musí rešpektovať každý," povedal.
"Európska únia môže byť znovu silná v prípade, ak sú silné aj členské štáty," povedal a vyjadril presvedčenie, že Európska ľudová strana (EPP) by mala byť pripravená a otvorená spolupracovať s úspešnými politickými stranami z pravej strany politického spektra. Spolupráca s talianskou stranou Liga Severu je podľa maďarského ministra takisto dobrá možnosť. Strana Fidesz je podľa neho teraz časťou EPP a chce pokračovať v rámci EPP.
Rumunský minister pre európske záležitosti George Ciamba poukázal na nárast volebnej účasti v májových voľbách do EP. Podľa neho je v EÚ priestor na ambicióznejší strategický program. Rumunské predsedníctvo v Rade EÚ malo podľa neho vplyv na mnohé záležitosti v súvislosti s občanmi Únie a teraz je čas využiť pozitívnu atmosféru.
Riaditeľka nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP) Daniela Schwarzerová dodala, že okrem vyššej účasti bolo ďalším pozitívnym prekvapením volieb to, že protieurópske sily síce zaznamenali mierny nárast, čo sa týka počtu kresiel, ale nie taký výrazný, ako sa očakávalo.
Volebnej kampani v ČR porovnaní s rokom 2014 podľa českého ministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka nedominovali domáce záležitosti, ale záležitosti, ktoré sa týkajú európskej budúcnosti a ktoré si vyžadujú riešenie na európskej úrovni, vrátane bezpečnosti a migrácie.
Záujem o účasť na voľbách do určitej miery zvýšili aj politické rozpory v súvislosti s proeurópskymi skupinami a euroskeptikmi v Európe. "Bezpochyby, fragmentácia vedie ku komplikáciám," povedal v súvislosti so zmenami a fragmentáciou EP súčasný prezident Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie Mikuláš Dzurinda. Preto podľa neho nebude vždy jednoduché bojovať a dosiahnuť výsledný kompromis. Centrum Wilfrieda Martensa podľa jeho slov pracuje na koncepte európskej federalizácie, čo však neznamená pokračovanie centralizácie. Podľa centra je možné mať silné členské štáty, ale aj veľmi silné a rešpektované európske inštitúcie.
"Odkaz prichádzajúci z európskych volieb je povzbudzujúci," povedala podpredsedníčka progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP Maria Joao Rodriguesová. Účasť bola podľa nej vyššia, a to vyjadruje myšlienku, že občania rozumejú, prečo je potrebné, aby EÚ riešila nové výzvy, ako klimatická zmena a digitálna transformácia, sociálna spravodlivosť dokonca daňová spravodlivosť. Rodriguesová podľa svojich slov takisto súhlasí s tým, že je možné mať silné štáty a takisto silnejšiu EÚ. Národná suverenita však podľa nej musí byť založená na zdravých demokratických štandardoch a EÚ musí zabezpečiť ich rešpektovanie vo všetkých členských štátoch.
Podľa Szijjártóa je najdôležitejšie zabezpečiť, aby sa debata o budúcnosti EÚ uberala rozumným smerom. Szijjártó vyjadril výhrady v súvislosti s niektorými návrhmi na ďalší postup EÚ, ako napríklad harmonizácia daní a kolektivizácia dlhu. "Najskôr by sme mali vyriešiť otázku migrácie, mali by sme priniesť naspäť bezpečnosť na tento kontinent, mali by sme byť schopní chrániť vonkajšie hranice," povedal a pripomenul aj opatrenia v oblasti životného prostredia a hospodárstva.
Účastníci debaty sa venovali aj téme rozširovania Európskej únie. Petříček v tejto súvislosti vyjadril optimizmus. Podľa neho existuje množstvo dôvodov, prečo by EÚ mala otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Szijjártó spomenul pokrok Srbska v oblasti prístupu krajiny do EÚ. Dzurinda pri prijímaní nových členov zdôraznil najmä dôležitosť rešpektovania princípov právneho štátu.
Prezidenti Čiernej Hory a Srbska v piatok v Bratislave potvrdili záujem svojich krajín o členstvo v EÚ. Pripustili však aj pokračujúce obchodné vzťahy s Ruskom a ázijskými krajinami.
Čiernohorský prezident Milo Djukanovič počas panelovej diskusie na bezpečnostnom fóre Globsec 2019 Bratislava Forum poukázal na členstvo jeho krajiny v NATO a jej vyspelosť v porovnaní s niektorými inými krajinami ašpirujúcimi na členstvo. Podľa neho pre jeho krajinu neexistuje iná alternatíva ako členstvo v EÚ.
Balkán by mal byť oblasťou hlavnej zodpovednosti Európy a euroatlantickej komunity, pretože je geograficky súčasťou Európy a súčasťou euroatlantického systému hodnôt. Podľa jeho slov sú na geopolitickej scéne noví hráči. Čína, Rusko a ďalší si hľadajú svoje miesto na Balkáne, a koľko z neho dostanú, závisí od toho, koľko im EÚ a NATO poskytnú. Preto Djukanovič Európsku úniu aj Severoatlantickú alianciu vyzval k aktivite v regióne Balkánu - a nie len k slovným prejavom o „otvorených dverách“.
Djukanovič sa vyjadril aj k pôžičke, ktorú Čiernej Hore poskytla Čína na dokončenie diaľnice, v súvislosti s ktorou povedal, že krajina nemala priestor na to, aby si vybrala inú ponuku.
Srbský prezident Aleksandar Vučič takisto potvrdil, že jeho krajina sa pripravuje na členstvo v EÚ. Srbsko však podľa jeho slov rokuje o obchodnej dohode s Eurázijskou ekonomickou úniou a chystá sa získať aj licencie na vývoz syra do Ruska a Bieloruska, čo je podľa Vučiča pre krajinu veľmi dôležité. Srbsko má podľa jeho slov dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou a plánuje v nich pokračovať v záujme svojich občanov.
Najväčšou prekážkou v procese prístupových rokovaní pre Srbsko je podľa prezidentových slov Kosovo, kde si situácia vyžaduje silnejšie vzájomné väzby a spoluprácu.
Jednou z hlavných priorít bulharského predsedníctva v Rade EÚ v prvej polovici roka 2018 bola aj európska perspektíva a pripojenie krajín západného Balkánu, povedala ministerka zahraničných vecí Bulharska Ekaterina Zacharievová. Zdôraznila, že prístup do EÚ je obojstranný proces a Únia by mala dôsledne podporovať integráciu na západnom Balkáne.
Generálna tajomníčka Rady pre regionálnu spoluprácu (RCC) Majlinda Breguová zdôraznila význam spolupráce v oblasti západného Balkánu. Úspech podľa nej závisí od úspechu hospodárstiev krajín západného Balkánu.
„Boj proti nezamestnanosti a podpora hospodárskeho rastu zlepší situáciu na západnom Balkáne,“ napísala Breguová v piatok na sociálnej sieti Twitter. Takisto je podľa nej dôležité pracovať na transformácii inštitúcií, dať naozajstnú moc právnemu štátu a udržať európsku perspektívu na popredných miestach politického programu.
„S istotou môžeme povedať, že sme začali premieňať strategickú víziu EÚ na realitu, pričom rastie politická vôľa pre zvýšenú bezpečnostnú a obrannú integráciu v EÚ - PESCO, tlak na získanie ďalších civilných expertov, bezprecedentné partnerstvo EÚ a NATO a väčšie zapojenie Európskej komisie do bezpečnosti a obrany,“ uviedol Lajčák.
Lajčák s Barnierom sa podľa slov rezortu diplomacie zhodli aj na tom, že posilnenie európskej obrany by nemalo spochybniť transatlantické partnerstvo ani primárnu úlohu NATO v kolektívnej obrane.
Rezort doplnil, že v súvislosti s brexitom skonštatovali, že EÚ po odchode Spojeného kráľovstva stratí významnú časť svojich obranných a bezpečnostných kapacít. Krajiny sú však podľa Lajčákových slov prirodzenými spojencami a budú ďalej pokračovať v dialógu a spolupráci. „Napriek brexitu máme záujem byť aj v budúcnosti blízkymi partnermi a kooperovať aj v ďalších oblastiach, ako sú napríklad terorizmus, hybridné hrozby, migrácia, klimatické zmeny a podobne,“ dodal Lajčák.
Szijjártó na Globsecu: EÚ môže byť silná, len ak sú silné členské štáty
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v piatok v Bratislave vyhlásil, že Európska únia (EÚ) môže byť silná, len ak sú silné jednotlivé členské štáty. Szijjártó sa v rámci bezpečnostného fóra Globsec 2019 Bratislava Forum spolu s ďalšími hosťami zúčastnil na panelovej diskusii, ktorá sa venovala májovým voľbám do Európskeho parlamentu (EP) a budúcnosti EÚ.
"Myslím si, že musíte rešpektovať vôľu ľudí," povedal Szijjártó a dodal, že vôľu ľudu reprezentujú údaje, čísla a percentá počas volieb do EP. Pripomenul výsledok maďarskej vládnucej strany Fidesz. "Strana Fidesz získala najväčšiu podporu, viac ako 52 percent, čo musí rešpektovať každý," povedal.
"Európska únia môže byť znovu silná v prípade, ak sú silné aj členské štáty," povedal a vyjadril presvedčenie, že Európska ľudová strana (EPP) by mala byť pripravená a otvorená spolupracovať s úspešnými politickými stranami z pravej strany politického spektra. Spolupráca s talianskou stranou Liga Severu je podľa maďarského ministra takisto dobrá možnosť. Strana Fidesz je podľa neho teraz časťou EPP a chce pokračovať v rámci EPP.
Rumunský minister pre európske záležitosti George Ciamba poukázal na nárast volebnej účasti v májových voľbách do EP. Podľa neho je v EÚ priestor na ambicióznejší strategický program. Rumunské predsedníctvo v Rade EÚ malo podľa neho vplyv na mnohé záležitosti v súvislosti s občanmi Únie a teraz je čas využiť pozitívnu atmosféru.
Riaditeľka nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP) Daniela Schwarzerová dodala, že okrem vyššej účasti bolo ďalším pozitívnym prekvapením volieb to, že protieurópske sily síce zaznamenali mierny nárast, čo sa týka počtu kresiel, ale nie taký výrazný, ako sa očakávalo.
Volebnej kampani v ČR porovnaní s rokom 2014 podľa českého ministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka nedominovali domáce záležitosti, ale záležitosti, ktoré sa týkajú európskej budúcnosti a ktoré si vyžadujú riešenie na európskej úrovni, vrátane bezpečnosti a migrácie.
Záujem o účasť na voľbách do určitej miery zvýšili aj politické rozpory v súvislosti s proeurópskymi skupinami a euroskeptikmi v Európe. "Bezpochyby, fragmentácia vedie ku komplikáciám," povedal v súvislosti so zmenami a fragmentáciou EP súčasný prezident Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie Mikuláš Dzurinda. Preto podľa neho nebude vždy jednoduché bojovať a dosiahnuť výsledný kompromis. Centrum Wilfrieda Martensa podľa jeho slov pracuje na koncepte európskej federalizácie, čo však neznamená pokračovanie centralizácie. Podľa centra je možné mať silné členské štáty, ale aj veľmi silné a rešpektované európske inštitúcie.
"Odkaz prichádzajúci z európskych volieb je povzbudzujúci," povedala podpredsedníčka progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP Maria Joao Rodriguesová. Účasť bola podľa nej vyššia, a to vyjadruje myšlienku, že občania rozumejú, prečo je potrebné, aby EÚ riešila nové výzvy, ako klimatická zmena a digitálna transformácia, sociálna spravodlivosť dokonca daňová spravodlivosť. Rodriguesová podľa svojich slov takisto súhlasí s tým, že je možné mať silné štáty a takisto silnejšiu EÚ. Národná suverenita však podľa nej musí byť založená na zdravých demokratických štandardoch a EÚ musí zabezpečiť ich rešpektovanie vo všetkých členských štátoch.
Podľa Szijjártóa je najdôležitejšie zabezpečiť, aby sa debata o budúcnosti EÚ uberala rozumným smerom. Szijjártó vyjadril výhrady v súvislosti s niektorými návrhmi na ďalší postup EÚ, ako napríklad harmonizácia daní a kolektivizácia dlhu. "Najskôr by sme mali vyriešiť otázku migrácie, mali by sme priniesť naspäť bezpečnosť na tento kontinent, mali by sme byť schopní chrániť vonkajšie hranice," povedal a pripomenul aj opatrenia v oblasti životného prostredia a hospodárstva.
Účastníci debaty sa venovali aj téme rozširovania Európskej únie. Petříček v tejto súvislosti vyjadril optimizmus. Podľa neho existuje množstvo dôvodov, prečo by EÚ mala otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Szijjártó spomenul pokrok Srbska v oblasti prístupu krajiny do EÚ. Dzurinda pri prijímaní nových členov zdôraznil najmä dôležitosť rešpektovania princípov právneho štátu.
Globsec: Prezidenti Srbska a Čiernej Hory vyjadrili záujem ich krajín o členstvo v EÚ
Prezidenti Čiernej Hory a Srbska v piatok v Bratislave potvrdili záujem svojich krajín o členstvo v EÚ. Pripustili však aj pokračujúce obchodné vzťahy s Ruskom a ázijskými krajinami.
Čiernohorský prezident Milo Djukanovič počas panelovej diskusie na bezpečnostnom fóre Globsec 2019 Bratislava Forum poukázal na členstvo jeho krajiny v NATO a jej vyspelosť v porovnaní s niektorými inými krajinami ašpirujúcimi na členstvo. Podľa neho pre jeho krajinu neexistuje iná alternatíva ako členstvo v EÚ.
Balkán by mal byť oblasťou hlavnej zodpovednosti Európy a euroatlantickej komunity, pretože je geograficky súčasťou Európy a súčasťou euroatlantického systému hodnôt. Podľa jeho slov sú na geopolitickej scéne noví hráči. Čína, Rusko a ďalší si hľadajú svoje miesto na Balkáne, a koľko z neho dostanú, závisí od toho, koľko im EÚ a NATO poskytnú. Preto Djukanovič Európsku úniu aj Severoatlantickú alianciu vyzval k aktivite v regióne Balkánu - a nie len k slovným prejavom o „otvorených dverách“.
Djukanovič sa vyjadril aj k pôžičke, ktorú Čiernej Hore poskytla Čína na dokončenie diaľnice, v súvislosti s ktorou povedal, že krajina nemala priestor na to, aby si vybrala inú ponuku.
Srbský prezident Aleksandar Vučič takisto potvrdil, že jeho krajina sa pripravuje na členstvo v EÚ. Srbsko však podľa jeho slov rokuje o obchodnej dohode s Eurázijskou ekonomickou úniou a chystá sa získať aj licencie na vývoz syra do Ruska a Bieloruska, čo je podľa Vučiča pre krajinu veľmi dôležité. Srbsko má podľa jeho slov dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou a plánuje v nich pokračovať v záujme svojich občanov.
Najväčšou prekážkou v procese prístupových rokovaní pre Srbsko je podľa prezidentových slov Kosovo, kde si situácia vyžaduje silnejšie vzájomné väzby a spoluprácu.
Jednou z hlavných priorít bulharského predsedníctva v Rade EÚ v prvej polovici roka 2018 bola aj európska perspektíva a pripojenie krajín západného Balkánu, povedala ministerka zahraničných vecí Bulharska Ekaterina Zacharievová. Zdôraznila, že prístup do EÚ je obojstranný proces a Únia by mala dôsledne podporovať integráciu na západnom Balkáne.
Generálna tajomníčka Rady pre regionálnu spoluprácu (RCC) Majlinda Breguová zdôraznila význam spolupráce v oblasti západného Balkánu. Úspech podľa nej závisí od úspechu hospodárstiev krajín západného Balkánu.
„Boj proti nezamestnanosti a podpora hospodárskeho rastu zlepší situáciu na západnom Balkáne,“ napísala Breguová v piatok na sociálnej sieti Twitter. Takisto je podľa nej dôležité pracovať na transformácii inštitúcií, dať naozajstnú moc právnemu štátu a udržať európsku perspektívu na popredných miestach politického programu.
