Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa poslanca NR SR Bernaťáka je potrebné hľadať taký model, aby kandidátmi boli osoby, ktoré požívajú morálnu autoritu a ako právnici sú skutočne odborníci.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Predstava, že sa pri voľbe sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR zhodne ústavná väčšina poslancov Národnej rady SR, je v súčasných pomeroch v parlamente absolútne nereálna. Je o tom presvedčený predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. “Neviem si predstaviť, že by sa v priebehu pár mesiacov Národná rada zhodla na 18 kandidátoch 90 hlasmi,“ povedal v sobotňajšej rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy.
Tímlíder SaS pre súdnictvo a spravodlivosť Alojz Baránik si to naopak predstaviť vie. „Tie diskusie by neboli ľahké, ale je to možné,“ povedal. Nástojí však na tom, že sa musia sprísniť kritériá na kandidáta na ústavného sudcu. "Dnes sú v podstate nižšie ako kritériá na sudcu okresného súdu,“ poznamenal.
Podľa Bernaťáka je potrebné hľadať taký model, aby kandidátmi boli osoby, ktoré požívajú morálnu autoritu a ako právnici sú skutočne odborníci. Súhlasí i s odporúčaním Benátskej komisie, aby pri verejnom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov na ústavnoprávnom výbore parlamentu bol prítomný aj prezident, prípadne jeho zástupca a mohol klásť otázky. "Toto si vieme predstaviť a toto aj chceme," povedal. Na otázku, či už teraz vidí relevantných kandidátov na sudcov ÚS povedal, že v SNS si počkajú na návrhy. "Okrem poslancov, strán, vlády ich môžu navrhovať aj vedecké ustanovizne či profesijné združenia právnikov, sme zvedaví, aké mená prídu," povedal Bernaťák i v súvislosti s faktom, že sa vo februári 2019 na ÚS uvoľní deväť stoličiek z trinástich.
SaS by podľa Baránika výrazne zúžila okruh tých, ktorí majú právo navrhovať sudcov ÚS. „Dnes na to majú možnosť aj rôzne neznáme združenia, nikto nevie, kto za tým reálne stojí, to je práve spôsob, ako sa do procesu dostávajú nevhodné osoby," povedal Baránik.
Témami rozhlasovej diskusie bol aj projekt exekučnej amnestie a novej legislatívy v oblasti drog. Podľa Bernaťáka by amnestia nemala platiť v prípade tých, ktorí sa do problémov dostali vyslovene svojou vinou a nezodpovednosťou. "Pre SNS je tiež zásadné prijať opatrenia, aby ten, kto bude raz oddlžený, sa o týždeň-dva opäť neocitol v rovnakom probléme,“ zdôraznil. Baránik deklaroval, že SaS by sa pri exekučnej amnestii zasadzovala o to, že veriteľ, ktorý znovu požičiava tomu, kto bol uverejnený v registri problematických dlžníkov, nebude mať v prípade exekúcie nárok na príslušenstvo, len na istinu.
V prípade znovuotvorenia otázky dekriminalizácie drog si Bernaťák počká, či, resp. s čím príde nový minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). "Nechceme však, aby nastala situácia, že sa odstráni psychologická hranica a človek si povedal, že ak ho aj chytia, tak to vybaví 150-eurovou pokutou," upozornil. Baránik tlmočil nemenné stanovisko liberálov. „Sme za dekriminalizáciu marihuany, na tom sa nič nemení," zdôraznil.
Tímlíder SaS pre súdnictvo a spravodlivosť Alojz Baránik si to naopak predstaviť vie. „Tie diskusie by neboli ľahké, ale je to možné,“ povedal. Nástojí však na tom, že sa musia sprísniť kritériá na kandidáta na ústavného sudcu. "Dnes sú v podstate nižšie ako kritériá na sudcu okresného súdu,“ poznamenal.
Podľa Bernaťáka je potrebné hľadať taký model, aby kandidátmi boli osoby, ktoré požívajú morálnu autoritu a ako právnici sú skutočne odborníci. Súhlasí i s odporúčaním Benátskej komisie, aby pri verejnom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov na ústavnoprávnom výbore parlamentu bol prítomný aj prezident, prípadne jeho zástupca a mohol klásť otázky. "Toto si vieme predstaviť a toto aj chceme," povedal. Na otázku, či už teraz vidí relevantných kandidátov na sudcov ÚS povedal, že v SNS si počkajú na návrhy. "Okrem poslancov, strán, vlády ich môžu navrhovať aj vedecké ustanovizne či profesijné združenia právnikov, sme zvedaví, aké mená prídu," povedal Bernaťák i v súvislosti s faktom, že sa vo februári 2019 na ÚS uvoľní deväť stoličiek z trinástich.
SaS by podľa Baránika výrazne zúžila okruh tých, ktorí majú právo navrhovať sudcov ÚS. „Dnes na to majú možnosť aj rôzne neznáme združenia, nikto nevie, kto za tým reálne stojí, to je práve spôsob, ako sa do procesu dostávajú nevhodné osoby," povedal Baránik.
Témami rozhlasovej diskusie bol aj projekt exekučnej amnestie a novej legislatívy v oblasti drog. Podľa Bernaťáka by amnestia nemala platiť v prípade tých, ktorí sa do problémov dostali vyslovene svojou vinou a nezodpovednosťou. "Pre SNS je tiež zásadné prijať opatrenia, aby ten, kto bude raz oddlžený, sa o týždeň-dva opäť neocitol v rovnakom probléme,“ zdôraznil. Baránik deklaroval, že SaS by sa pri exekučnej amnestii zasadzovala o to, že veriteľ, ktorý znovu požičiava tomu, kto bol uverejnený v registri problematických dlžníkov, nebude mať v prípade exekúcie nárok na príslušenstvo, len na istinu.
V prípade znovuotvorenia otázky dekriminalizácie drog si Bernaťák počká, či, resp. s čím príde nový minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). "Nechceme však, aby nastala situácia, že sa odstráni psychologická hranica a človek si povedal, že ak ho aj chytia, tak to vybaví 150-eurovou pokutou," upozornil. Baránik tlmočil nemenné stanovisko liberálov. „Sme za dekriminalizáciu marihuany, na tom sa nič nemení," zdôraznil.
