Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský Február riadili podľa historika tri postavy - Viliam Široký, Gustáv Husák a Július Ďuriš.
Autor TASR
Bratislava 24. februára (TASR) - Gustáv Husák nepostupoval pri preberaní moci komunistami vo Februári 1948 úplne samostatne, svojvoľne a podľa vlastných názorov. Mal presné direktívy od Klementa Gottwalda. Povedal to historik Tomáš Černák počas vedeckej konferencie s názvom Nastolenie Komunistického režimu v Československu vo Februári 1948 a jeho dôsledky pre spoločnosť, ktorá sa konala v Bratislave.
Černák hovoril o odlišnostiach medzi Slovenskom a Českom počas februárových udalostí. "Nemožno povedať, že by všetko bolo iné, pretože komunisti na Slovensku úzko spolupracovali s centrom v Prahe a mali z pražského prostredia direktívy, ktoré prenášali na Slovensko," povedal s tým, že slovenský Február riadili tri postavy - Viliam Široký, Gustáv Husák a Július Ďuriš.
Pri preberaní moci sa na Slovensku podľa Černáka nevyskytli zásadné problémy. "Paralelne s týmito udalosťami vznikali Akčné výbory Národného frontu," uviedol. Tie boli podľa Černáka kritizované zo strany komunistického vedenia. Kritizované bolo podľa neho to, že najmä na miestnych úrovniach si cez ne vybavovali účty s protivníkmi, a tiež, že čistky boli na viacerých miestach formálne.
Komunistická strana musela podľa Černáka riešiť aj veci, ktoré súviseli priamo s jej pôsobením, ako napríklad stranícky aparát a jeho umiestnenie. "Dochádzalo k rozsiahlym náborom. Najmä na Slovensku počas jari '48 došlo k 100-percentnému nárastu. Keď pred Februárom mali komunisti na Slovensku približne 210.000 členov, v júli už mali cez 400.000. Takýto nárast nemali ani českí komunisti," uviedol.
Zväčšenie aparátu prinášalo komplikácie, keďže strana podľa Černáka nemala budovy, priestory, čo teda musela riešiť. Popritom podľa Černáka prebiehali čistky, začínali prvé politické procesy a pokračovalo zatýkanie.
Černák poukázal aj na nenaplnenú predstavu Husákovej skupiny. "Predstavovala si, že po jari sa nájde priestor aj na realizáciu slovenských národných požiadaviek. To bolo naivné," poznamenal Černák s tým, že postupne prišlo k ešte väčšej centralizácii moci v Prahe. Slovenskí komunisti podľa neho mali kompetencie iba na nepodstatné veci.
"V prvých mesiacoch po Februári ešte postupovali slovenskí komunisti relatívne samostatne. Politika bola v ich rukách. Od jesene však prichádza k totálnej zmene politiky KSČ. Medzinárodná situácia a zmena politiky KSČ od jesene '48 viedli k tomu, že plány slovenských komunistov na samostatnejšie realizovanie politiky boli zrušené," uzavrel.
V nedeľu 25. februára uplynie 70 rokov od komunistického prevratu, ktorý bývalé Československo uvrhol do 40 rokov trvajúcej neslobody a totality. Totalitný komunistický režim v Československu priniesol mnoho obetí na životoch, tisíce uväznených či inak prenasledovaných ľudí, ktorí sa postavili na odpor komunistickému zriadeniu.
Černák hovoril o odlišnostiach medzi Slovenskom a Českom počas februárových udalostí. "Nemožno povedať, že by všetko bolo iné, pretože komunisti na Slovensku úzko spolupracovali s centrom v Prahe a mali z pražského prostredia direktívy, ktoré prenášali na Slovensko," povedal s tým, že slovenský Február riadili tri postavy - Viliam Široký, Gustáv Husák a Július Ďuriš.
Pri preberaní moci sa na Slovensku podľa Černáka nevyskytli zásadné problémy. "Paralelne s týmito udalosťami vznikali Akčné výbory Národného frontu," uviedol. Tie boli podľa Černáka kritizované zo strany komunistického vedenia. Kritizované bolo podľa neho to, že najmä na miestnych úrovniach si cez ne vybavovali účty s protivníkmi, a tiež, že čistky boli na viacerých miestach formálne.
Komunistická strana musela podľa Černáka riešiť aj veci, ktoré súviseli priamo s jej pôsobením, ako napríklad stranícky aparát a jeho umiestnenie. "Dochádzalo k rozsiahlym náborom. Najmä na Slovensku počas jari '48 došlo k 100-percentnému nárastu. Keď pred Februárom mali komunisti na Slovensku približne 210.000 členov, v júli už mali cez 400.000. Takýto nárast nemali ani českí komunisti," uviedol.
Zväčšenie aparátu prinášalo komplikácie, keďže strana podľa Černáka nemala budovy, priestory, čo teda musela riešiť. Popritom podľa Černáka prebiehali čistky, začínali prvé politické procesy a pokračovalo zatýkanie.
Černák poukázal aj na nenaplnenú predstavu Husákovej skupiny. "Predstavovala si, že po jari sa nájde priestor aj na realizáciu slovenských národných požiadaviek. To bolo naivné," poznamenal Černák s tým, že postupne prišlo k ešte väčšej centralizácii moci v Prahe. Slovenskí komunisti podľa neho mali kompetencie iba na nepodstatné veci.
"V prvých mesiacoch po Februári ešte postupovali slovenskí komunisti relatívne samostatne. Politika bola v ich rukách. Od jesene však prichádza k totálnej zmene politiky KSČ. Medzinárodná situácia a zmena politiky KSČ od jesene '48 viedli k tomu, že plány slovenských komunistov na samostatnejšie realizovanie politiky boli zrušené," uzavrel.
V nedeľu 25. februára uplynie 70 rokov od komunistického prevratu, ktorý bývalé Československo uvrhol do 40 rokov trvajúcej neslobody a totality. Totalitný komunistický režim v Československu priniesol mnoho obetí na životoch, tisíce uväznených či inak prenasledovaných ľudí, ktorí sa postavili na odpor komunistickému zriadeniu.
