Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšinou všade vo svete to podľa jeho slov funguje tak, že národný park sám realizuje aktivity, čo je garanciou, že sa príroda nepoškodí.
Autor TASR
Spišská Nová Ves 15. mája (TASR) – Správa Národného parku (NP) Slovenský raj zmenila systém vnímania prírody a sama riadi aktivity v parku. Podľa jej riaditeľa Tomáša Dražila je to vo svete bežné.
"Klasická štátna ochrana prírody dáva limity. Hovorí k zámerom iným, toto môžeš, toto nemôžeš, to môžeš za tých podmienok, ale aktívne nerobí. My sme to prelomili, vzali sme splav, ktorý manažujeme, naši ľudia, profesionáli Správy NP Slovenský raj to zabezpečujú, pracujú s klientom, to je práve tým prelomom," vysvetlil pre TASR Dražil.
Väčšinou všade vo svete to podľa jeho slov funguje tak, že národný park sám realizuje aktivity, čo je garanciou, že sa príroda nepoškodí.
"Národné parky na Slovensku majú čo ponúknuť, nielen v tom prvom pláne prírodu. Začali sme rozvíjať dve aktivity ekologického turizmu, čiže takého turizmu, ktorý umožní spoznať divokú prírodu a zároveň ju nepoškodiť. Minulý rok sme odštartovali splav prielomu Hornádu, tohto roku je to už druhá sezóna. Takisto sme sprístupnili roklinu Kyseľ tou netradičnou formou ferraty, čiže v podstate sme radi za tú možnosť," skonštatoval Dražil.
Ako ďalej povedal, Slovenská Štátna ochrana prírody dosiaľ aktívne nemanažovala produkty, ktoré patria do oblasti cestovného ruchu. Inšpirovať sa dá i nápadmi zo zahraničia.
"Karpaty sú jedny, aj ten prístup je podobný. Východisková situácia je z nášho pohľadu v každom chránenom území iná. Ináč je to v Slovenskom raji, Tatrách, Poloninách a iné napríklad v Rumunsku, ale ten základ, príroda je však spoločná," myslí si Dražil.
V Rumunsku sa podľa jeho slov rozhodli vytvoriť akúsi certifikáciu Karpát, značku a učia sa, ako ju propagovať. "UNESCO je o mäkkom, ekologickom turizme, takom, ktoré zapojí miestnych ľudí do aktivít, umožňuje im rozvoj regiónu, ale nepoškodí tú prírodu," vysvetlil Dražil.
"Náš NP nie je súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, iba jedna lokalita - Dobšinská ľadová jaskyňa. Prírodného dedičstva je u nás málo, väčšia prevaha je toho kultúrneho. Rokliny Slovenského raja už niekoľkokrát ašpirovali na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pokračuje sa v tom projekte a dúfam, že raz tam budeme," dodal Dražil.
"Klasická štátna ochrana prírody dáva limity. Hovorí k zámerom iným, toto môžeš, toto nemôžeš, to môžeš za tých podmienok, ale aktívne nerobí. My sme to prelomili, vzali sme splav, ktorý manažujeme, naši ľudia, profesionáli Správy NP Slovenský raj to zabezpečujú, pracujú s klientom, to je práve tým prelomom," vysvetlil pre TASR Dražil.
Väčšinou všade vo svete to podľa jeho slov funguje tak, že národný park sám realizuje aktivity, čo je garanciou, že sa príroda nepoškodí.
"Národné parky na Slovensku majú čo ponúknuť, nielen v tom prvom pláne prírodu. Začali sme rozvíjať dve aktivity ekologického turizmu, čiže takého turizmu, ktorý umožní spoznať divokú prírodu a zároveň ju nepoškodiť. Minulý rok sme odštartovali splav prielomu Hornádu, tohto roku je to už druhá sezóna. Takisto sme sprístupnili roklinu Kyseľ tou netradičnou formou ferraty, čiže v podstate sme radi za tú možnosť," skonštatoval Dražil.
Ako ďalej povedal, Slovenská Štátna ochrana prírody dosiaľ aktívne nemanažovala produkty, ktoré patria do oblasti cestovného ruchu. Inšpirovať sa dá i nápadmi zo zahraničia.
"Karpaty sú jedny, aj ten prístup je podobný. Východisková situácia je z nášho pohľadu v každom chránenom území iná. Ináč je to v Slovenskom raji, Tatrách, Poloninách a iné napríklad v Rumunsku, ale ten základ, príroda je však spoločná," myslí si Dražil.
V Rumunsku sa podľa jeho slov rozhodli vytvoriť akúsi certifikáciu Karpát, značku a učia sa, ako ju propagovať. "UNESCO je o mäkkom, ekologickom turizme, takom, ktoré zapojí miestnych ľudí do aktivít, umožňuje im rozvoj regiónu, ale nepoškodí tú prírodu," vysvetlil Dražil.
"Náš NP nie je súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, iba jedna lokalita - Dobšinská ľadová jaskyňa. Prírodného dedičstva je u nás málo, väčšia prevaha je toho kultúrneho. Rokliny Slovenského raja už niekoľkokrát ašpirovali na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pokračuje sa v tom projekte a dúfam, že raz tam budeme," dodal Dražil.
