Slovenský minister zdravotníctva Drucker na rokovaní v Bruseli ďalej povedal, že kolektívna imunita, ktorá bola v predchádzajúcich dekádach zaistená, je v súčasnosti nabúravaná.
Autor TASR
Brusel 8. decembra (TASR) - Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v oblasti zdravotníctva nemalo za úlohu dokončiť konkrétne právne akty a závery, presadzujeme však viac harmonizácie v oblasti očkovanie a dôraznejší vplyv rezortov zdravotníctva na plánovanie Európskeho semestra, čiže na tvorbu rozpočtov. Uviedol minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker v rámci rokovaní Rady EÚ pre zdravotníctvo v Bruseli.
Drucker pred zasadnutím rady ministrov, ktorému predsedal, upozornil, že Holandsko ako predošlá predsednícka krajina prijalo niektoré závery a ukončilo aj konkrétne legislatívne kroky. Slovensko ako súčasť predsedníckeho tria (spolu s Holandskom a Maltou) si predsavzalo, že dohliadne na pokračovanie už nastolených tém.
Vhodnou oblasťou je podľa neho napríklad porovnávanie najlepších skúseností z rôznych členských krajín v oblasti boja s mikrobiálnou rezistenciou či v oblasti vakcinácie.
"Schengen znamená voľný pohyb osôb a aj zásluhou migračnej vlny je istá kolektívna imunita, ktorá bola v predchádzajúcich dekádach zaistená, dnes nabúravaná. Niektoré infekčné ochorenia sa opäť prejavujú," skonštatoval Drucker. Spresnil, že možno hovoriť najmä o ohrození tuberkulózou z východnej časti Európy, ktorá má aj multirezistentné kmene neraz spojené aj s hepatitídou typu či s HIV.
Drucker pripomenul, že už počas neformálneho stretnutia ministrov zdravotníctva v Bratislave zazneli názory, že je potrebná lepšia výmena očkovacích kalendárov a očkovacích látok a možno aj celková harmonizácia očkovania.
"Aj dnes v záveroch povzbudím a budem vyzývať členské krajiny, aby sme neukončili tieto ambície len peknými diskusiami v Bratislave, ale aby sa členské krajiny a Európska komisia vrátili formou legislatívnej iniciatívy k týmto témam," dodal Drucker.
Na dnešnom rokovaní v Bruseli chce tiež zdôrazniť, že ministri zdravotníctva krajín EÚ by mali byť viac začlenení do procesu schvaľovania Európskeho semestra, do tvorby európskych rozpočtov, kde je široká oblasť týkajúca sa rezortu zdravia.
Drucker v tejto súvislosti pripomenul, že jestvujú odhady podľa ktorých sa rozpočty zdravotníckych rezortov do roku 2050 zdvojnásobia a preto EÚ musí byť pripravená na konkrétne reformy.
"Európsky semester plánuje s projektmi typu Hodnota za peniaze a my sme aj v rámci Slovenska k takýmto projektom pristúpili. Oblasť zdravia je spojená s ekonomickými otázkami. Je to prvýkrát keď takúto tému otvárame a do budúcnosti chceme, aby Rada ministrov zdravotníctva dávala stanoviská aj pre ministrov financií EÚ," uviedol Drucker.
Skonkretizoval, že Európa stojí pred problémom starnutia populácie spojeného s nárastom civilizačných ochorení, ktorým treba zabrániť. Účinné opatrenia v podobe prevencie neprenosných civilizačných chorôb ako sú kardiovaskulárne a onkologické choroby, cukrovka či obezita, však nemôžu členské krajiny prijímať osamotené, treba spolupracovať s ostatnými, na čo kladie dôraz aj slovenské predsedníctvo. Dodal, že do oblasti širšej a dlhodobej prevencie patrí aj kvalita potravín a ovzdušia či dôraz na dostatok pohybu a dobrá starostlivosť o novonarodené deti.
Drucker pred zasadnutím rady ministrov, ktorému predsedal, upozornil, že Holandsko ako predošlá predsednícka krajina prijalo niektoré závery a ukončilo aj konkrétne legislatívne kroky. Slovensko ako súčasť predsedníckeho tria (spolu s Holandskom a Maltou) si predsavzalo, že dohliadne na pokračovanie už nastolených tém.
Vhodnou oblasťou je podľa neho napríklad porovnávanie najlepších skúseností z rôznych členských krajín v oblasti boja s mikrobiálnou rezistenciou či v oblasti vakcinácie.
"Schengen znamená voľný pohyb osôb a aj zásluhou migračnej vlny je istá kolektívna imunita, ktorá bola v predchádzajúcich dekádach zaistená, dnes nabúravaná. Niektoré infekčné ochorenia sa opäť prejavujú," skonštatoval Drucker. Spresnil, že možno hovoriť najmä o ohrození tuberkulózou z východnej časti Európy, ktorá má aj multirezistentné kmene neraz spojené aj s hepatitídou typu či s HIV.
Drucker pripomenul, že už počas neformálneho stretnutia ministrov zdravotníctva v Bratislave zazneli názory, že je potrebná lepšia výmena očkovacích kalendárov a očkovacích látok a možno aj celková harmonizácia očkovania.
"Aj dnes v záveroch povzbudím a budem vyzývať členské krajiny, aby sme neukončili tieto ambície len peknými diskusiami v Bratislave, ale aby sa členské krajiny a Európska komisia vrátili formou legislatívnej iniciatívy k týmto témam," dodal Drucker.
Na dnešnom rokovaní v Bruseli chce tiež zdôrazniť, že ministri zdravotníctva krajín EÚ by mali byť viac začlenení do procesu schvaľovania Európskeho semestra, do tvorby európskych rozpočtov, kde je široká oblasť týkajúca sa rezortu zdravia.
Drucker v tejto súvislosti pripomenul, že jestvujú odhady podľa ktorých sa rozpočty zdravotníckych rezortov do roku 2050 zdvojnásobia a preto EÚ musí byť pripravená na konkrétne reformy.
"Európsky semester plánuje s projektmi typu Hodnota za peniaze a my sme aj v rámci Slovenska k takýmto projektom pristúpili. Oblasť zdravia je spojená s ekonomickými otázkami. Je to prvýkrát keď takúto tému otvárame a do budúcnosti chceme, aby Rada ministrov zdravotníctva dávala stanoviská aj pre ministrov financií EÚ," uviedol Drucker.
Skonkretizoval, že Európa stojí pred problémom starnutia populácie spojeného s nárastom civilizačných ochorení, ktorým treba zabrániť. Účinné opatrenia v podobe prevencie neprenosných civilizačných chorôb ako sú kardiovaskulárne a onkologické choroby, cukrovka či obezita, však nemôžu členské krajiny prijímať osamotené, treba spolupracovať s ostatnými, na čo kladie dôraz aj slovenské predsedníctvo. Dodal, že do oblasti širšej a dlhodobej prevencie patrí aj kvalita potravín a ovzdušia či dôraz na dostatok pohybu a dobrá starostlivosť o novonarodené deti.