Bratislava 5. júla (TASR) - Obyvatelia by mali spolu so samosprávou viac pracovať na lepšom triedení odpadu. Platili by tak menej za odpad a prispeli by aj k ochrane životného prostredia. Uviedol to Tomáš Halán zo spoločnosti JRK Slovensko.

Pri stanovení poplatkov za odpad je dôležitý pomer medzi množstvom vytriedeného odpadu a zmesového komunálneho. "Kľúčové je, koľko odpadu nakoniec obec uloží na skládke. A hoci sa samosprávy snažia rôznymi spôsobmi zvýšiť mieru triedenia, zabúdajú znižovať aj celkové množstvo vytvoreného odpadu, ktorý vyvezú na skládku," hovorí odborník na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk Marián Kobolka.

Za to, že väčšina odpadu končí v kontajneroch na zmesový odpad, môže infraštruktúra pre triedený zber, slabá motivácia ľudí, ale aj nedostatočná kontrola vytriedeného odpadu. Samosprávy by mohli dôsledným triedením ušetriť tisícky eur. "Uveďme jednoduchý modelový príklad slovenského mesta s 28.000 obyvateľmi, ktorí ročne vyprodukujú 6500 ton odpadu. Ak mesto dokáže vyseparovať 1300 ton, dosiahne mieru triedenia 20 percent," vysvetlil Kobolka. Dodáva, že samospráva zaplatí poplatky za skládkovanie 5200 ton odpadu, hoci by pri správnom nastavení infraštruktúry mohla túto hmotnosť zásadne znížiť.

Ak by mesto začalo triediť aj bioodpad z kuchýň, v kompostárni by skončilo takmer 3000 ton odpadu. „Celkové množstvo zmesového komunálneho odpadu by kleslo približne na 3500 ton. Z neho mesto stále dokáže vytriediť odpad vo forme papiera, skla, plastov, kovov, či tetrapak obalov," poznamenal Kobolka.