Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko sa podľa lekára Szalaya rúti do situácie, keď tu môže skolabovať zdravotný systém.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Sprísnené protipandemické opatrenia platné od štvrtka (15. 10.) museli prísť, ale prišli neskoro. Vyhlásil to riaditeľ odboru zdravotníctva na Úrade Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a lekár kraja Tomáš Szalay, ktorý je aj členom pandemickej komisie. V rozhovore zverejnenom na webe BSK upozornil, že sa Slovensko rúti do situácie, keď môže skolabovať zdravotný systém, a ak aktuálne opatrenia začnú fungovať, v najlepšom scenári bude v krajine denne pribúdať 5000 nových prípadov pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19.
Szalay upozornil, že už 11. septembra na pandemickej komisii odsúhlasili návrh na sprísnenie opatrení a za ohniská nákazy označili rodinné oslavy a svadby. "Jedno z tých opatrení, ktoré sme navrhli, bolo, aby sa účasť na svadbách zredukovala a odporúčali sme neorganizovať oslavy. O tri dni na to boli tieto opatrenia zmietnuté zo stola s tým, že nevestám dáme ešte šancu, aby si užili svoju svadbu," uviedol. Sprísnené opatrenia Slovensko podľa neho prijíma o vyše mesiaca neskôr, medzi tým sa však už rozhoreli ohniská na Orave, v Bardejove a aj inde po Slovensku.
Septembrové navrhované opatrenia, ako tvrdí, neplánovali "zmraziť svet" a boli namierené skôr do rizikových regiónov. "Tieto opatrenia neboli schválené a dnes platia prísnejšie a celoslovensky, lebo v septembri sme nerobili regionálne a cielené opatrenia, ktorými by sme zabránili šíreniu nového koronavírusu na svadbách," poznamenal. Szalay označuje krízovú komunikáciu smerom k verejnosti za veľmi zlú. Rôzni účastníci krízového tímu a riadenia podľa neho rozprávajú odlišné veci. "Tým pádom zneisťujú verejnosť a nahrávajú možno konšpiračnej scéne," skonštatoval. Za veľké zlyhanie považuje, že nebolo dobre komunikované, na čo sú protipandemické opatrenia dobré.
Slovensko sa podľa Szalaya rúti do situácie, keď tu môže skolabovať zdravotný systém a nebude spôsobilý poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosti pre iných pacientov ako chorých na COVID-19. "Zo 100 ľudí, ktorí sú na COVID-19 testovaní pozitívne, z ktorých časť nemá žiadne príznaky, štyria skončia v nemocnici. A z tých štyroch jeden skončí na umelej pľúcnej ventilácii," povedal. Ak na Slovensku každý deň budú pribúdať vysoké čísla nakazených, podľa Szalaya hrozí, že nebude v nemocniciach dostatok lôžok pre pacientov, ktorí dostanú infarkt alebo budú mať iné akútne stavy. "Nebudeme mať ani dostatok umelých pľúcnych ventilácii. To nehovorím o situácii, že časť zdravotníckych pracovníkov sa dokáže nakaziť v práci či mimo nej, a tým pádom vypadnú z procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Možno by nejaké lôžka či ventilátory aj boli, ale už ich nebude mať kto obsluhovať," uviedol.
Szalay upozornil aj na scenár, že veľký nápor pacientov s respiračnými problémami a nedostatok ventilácií môže spôsobiť, že lekári budú stáť pred dilemou, koho na ventiláciu pripojiť a koho z nej odpojiť. "Ak opatrenia nezačneme dobrovoľne a vo vlastnom záujme dodržiavať, hrozí, že o mesiac nebude slovenské zdravotníctvo schopné pacientom pomáhať," poznamenal Szalay.
Szalay upozornil, že už 11. septembra na pandemickej komisii odsúhlasili návrh na sprísnenie opatrení a za ohniská nákazy označili rodinné oslavy a svadby. "Jedno z tých opatrení, ktoré sme navrhli, bolo, aby sa účasť na svadbách zredukovala a odporúčali sme neorganizovať oslavy. O tri dni na to boli tieto opatrenia zmietnuté zo stola s tým, že nevestám dáme ešte šancu, aby si užili svoju svadbu," uviedol. Sprísnené opatrenia Slovensko podľa neho prijíma o vyše mesiaca neskôr, medzi tým sa však už rozhoreli ohniská na Orave, v Bardejove a aj inde po Slovensku.
Septembrové navrhované opatrenia, ako tvrdí, neplánovali "zmraziť svet" a boli namierené skôr do rizikových regiónov. "Tieto opatrenia neboli schválené a dnes platia prísnejšie a celoslovensky, lebo v septembri sme nerobili regionálne a cielené opatrenia, ktorými by sme zabránili šíreniu nového koronavírusu na svadbách," poznamenal. Szalay označuje krízovú komunikáciu smerom k verejnosti za veľmi zlú. Rôzni účastníci krízového tímu a riadenia podľa neho rozprávajú odlišné veci. "Tým pádom zneisťujú verejnosť a nahrávajú možno konšpiračnej scéne," skonštatoval. Za veľké zlyhanie považuje, že nebolo dobre komunikované, na čo sú protipandemické opatrenia dobré.
Slovensko sa podľa Szalaya rúti do situácie, keď tu môže skolabovať zdravotný systém a nebude spôsobilý poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosti pre iných pacientov ako chorých na COVID-19. "Zo 100 ľudí, ktorí sú na COVID-19 testovaní pozitívne, z ktorých časť nemá žiadne príznaky, štyria skončia v nemocnici. A z tých štyroch jeden skončí na umelej pľúcnej ventilácii," povedal. Ak na Slovensku každý deň budú pribúdať vysoké čísla nakazených, podľa Szalaya hrozí, že nebude v nemocniciach dostatok lôžok pre pacientov, ktorí dostanú infarkt alebo budú mať iné akútne stavy. "Nebudeme mať ani dostatok umelých pľúcnych ventilácii. To nehovorím o situácii, že časť zdravotníckych pracovníkov sa dokáže nakaziť v práci či mimo nej, a tým pádom vypadnú z procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Možno by nejaké lôžka či ventilátory aj boli, ale už ich nebude mať kto obsluhovať," uviedol.
Szalay upozornil aj na scenár, že veľký nápor pacientov s respiračnými problémami a nedostatok ventilácií môže spôsobiť, že lekári budú stáť pred dilemou, koho na ventiláciu pripojiť a koho z nej odpojiť. "Ak opatrenia nezačneme dobrovoľne a vo vlastnom záujme dodržiavať, hrozí, že o mesiac nebude slovenské zdravotníctvo schopné pacientom pomáhať," poznamenal Szalay.
