Bratislava 31. mája (TASR) – V roku 2014, keď došlo k vzrastu Islamského štátu a k anexii Krymu, sa úlohy Severoatlantickej aliancie (NATO) a jej vnútorné fungovanie otočili o 180 stupňov. Niektoré členské krajiny Aliancie však neprešli po týchto udalostiach ani takou transformáciou ako Slovensko. Pre TASR o uviedol bývalý stály predstaviteľ SR pri NATO Tomáš Valášek.

Valášek pripomína, že pred rokom 2014 bolo najväčším problémom Aliancie, ako sa stiahnuť z Afganistanu a čo bude úlohou Aliancie, keď sa raz misia v Afganistane skončí. „Z toho dôrazu na šírenie bezpečnosti po svete zrazu doslova po 25 rokoch opäť dôraz na teritoriálnu obranu. To bol dosť veľký šok pre všetky členské krajiny,“ uviedol Valášek, ktorý sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii GLOBSEC 2017 v Bratislave.

Zmena, ktorá nastala, bola vo všetkých krajinách podľa jeho slov ťažká. „Stále platí, že nie všetky krajiny prešli ani len takou transformáciou ako my. Nie všetky krajiny už prispeli do predsunutej prítomnosti. Kopa z nich občas polemizuje, či to, čo sa stalo v 2014 na Ukrajine, je naozaj až taká revolučná zmena,“ priblížil Valášek. Slovensko podľa jeho mienky reagovalo na zmeny po roku 2014 primerane.

Vláda SR odobrila vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia, v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence) Severoatlantickej aliancie v tomto regióne. V rámci predsunutej prítomnosti chce ministerstvo obrany poslať do regiónu jednu mechanizovanú rotu, t. j. do 152 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pôsobiť by tam mali jeden rok.