Na archívnej snímke pohľad na polom, v ktorom vyrastá nový les v Tichej doline po rokoch od ničivej víchrice vo Vysokých Tatrách.Foto: TASR Oliver Ondráš
ŠL TANAP argumentujú v prospech spracovania kalamity i tým, že čerstvo vysadené mladiny rýchlejšie viažu uhlík z atmosféry, a teda majú viac pomáhať v boji so zmenou klímy.
Vysoké Tatry 29. novembra (TASR) – Plošná kalamitná ťažba po veternej kalamite z roku 2004 a následná umelá obnova neboli pre Tatranský národný park (TANAP) podľa iniciatívy My sme les prospešné. Reaguje tak na pozitívne prezentovanie tzv. aktívneho manažmentu zo strany Štátnych lesov TANAP. Lesníkom sa podarilo ešte do konca roka 2005 spracovať takmer 88 percent kalamity, bezzásahových oblastí napokon ostalo len približne 600 hektárov.
Iniciatíva okrem iného upozorňuje, že z 18 odporúčaní delegácie expertov Svetového zväzu pre ochranu prírody, ktoré mali Tatrám zabezpečiť status národného parku z medzinárodného hľadiska, nebolo splnené ani jedno. Konštatuje tiež, že lykožrút je kľúčový druh ekosystému smrekového lesa a v súčasnosti už je uznávaná jeho schopnosť revitalizovať v minulosti človekom degradované lesné ekosystémy.
"V národných parkoch majú mať prírodné procesy, vrátane narušenie lykožrútom, prioritu pred hospodárskou ťažbou," zdôrazňuje iniciatíva a tvrdenia lesníkov o prospešnosti aktívneho manažmentu podľa nej odporujú vedeckým poznatkom.
Lykožrútova kalamita, foto z archívu.Foto: TASR/Zuzana Svitanová
"ŠL TANAP sa snažili v minulosti aj v súčasnosti svoje zásahy legitimizovať argumentami, ktoré produkuje ich vlastná výskumná stanica. Keďže ale jej závery sú často v priamom rozpore s výsledkami štúdií medzinárodne uznávaných vedeckých pracovísk, nevnímame ju ako relevantnú nezávislú vedeckú inštitúciu," uvádza Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les, ktorý spolupracuje na najväčšom medzinárodnom vedecko-výskumnom projekte pralesov v Európe. Z výskumu bezzásahových smrečín podľa neho napríklad vyplýva, že v lykožrútom zasiahnutých lesoch prežívajú populácie mnohých vzácnych druhov.
ŠL TANAP argumentujú v prospech spracovania kalamity aj tým, že čerstvo vysadené mladiny rýchlejšie viažu uhlík z atmosféry, a teda majú viac pomáhať v boji so zmenou klímy. Podľa iniciatívy však rýchly rast umelo vysadenej mladiny ani zďaleka nedokáže kompenzovať straty uhlíka vzniknuté ťažbou.
Iniciatíva zároveň upozorňuje, že národný park nemôže byť spravovaný organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vždy bude mať väčší záujem na jeho hospodárskom využití, ako na ochrane prírody. “Aj preto podporujeme prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch na ministerstvo životného prostredia," uzatvára Kameniar s tým, že petíciu Osloboďme národné parky doposiaľ podporilo už 56.000 ľudí.
