Minister na pôde Európskej únie garantoval, že zonáciu dotiahne Slovensko do konca. Bude to robiť spôsobom, akým to robili v Rakúsku, Veľkej Británii či Slovinsku, podotkol.
Autor TASR
Bratislava 2. januára (TASR) - Zonácie národných parkov, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára, ministerstvo životného prostredia otvorí. V jednotlivých lokalitách potom začne riešiť "najpálčivejšie" problémy, najmä pri intravilánoch samospráv. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) to povedal v rozhovore pre TASR.
Pre nedokončené zonácie spraví ministerstvo tím ľudí, ktorý bude aktívne a otvorene komunikovať so všetkými zainteresovanými subjektmi. Bude sa podľa Tarabu snažiť vychytať čo najviac rozporov. "Zmyslom zonácie nie je nikoho trestať. Zmyslom je práve, aby to všetko fungovalo a vyťažilo sa čo najviac z potenciálu toho národného parku," skonštatoval.
Minister na pôde Európskej únie garantoval, že zonáciu dotiahne Slovensko do konca. Bude to robiť spôsobom, akým to robili v Rakúsku, Veľkej Británii či Slovinsku, podotkol.
Pri zonáciách by sa podľa Tarabu malo čo najviac využiť z "chránenosti" prírody a zároveň by sa tam nemal ničiť lokálny život. "Ak poviete ľuďom, že nič nebudete robiť a iba sa môžete pozerať na tie stromy, tak výsledok potom logicky bude, že tí ľudia odtiaľ odídu. Prestanú tam vyvíjať aktivitu a za chvíľu tam budete konfrontovaní skôr s džungľou a nie s nejakým udržateľným konceptom ochrany prírody," myslí si Taraba.
Zonáciou prešli naposledy národné parky Veľká Fatra a Slovenský Kras, dávnejšie aj Slovenský raj, Muránska planina a Pieniny.
Pre nedokončené zonácie spraví ministerstvo tím ľudí, ktorý bude aktívne a otvorene komunikovať so všetkými zainteresovanými subjektmi. Bude sa podľa Tarabu snažiť vychytať čo najviac rozporov. "Zmyslom zonácie nie je nikoho trestať. Zmyslom je práve, aby to všetko fungovalo a vyťažilo sa čo najviac z potenciálu toho národného parku," skonštatoval.
Minister na pôde Európskej únie garantoval, že zonáciu dotiahne Slovensko do konca. Bude to robiť spôsobom, akým to robili v Rakúsku, Veľkej Británii či Slovinsku, podotkol.
Pri zonáciách by sa podľa Tarabu malo čo najviac využiť z "chránenosti" prírody a zároveň by sa tam nemal ničiť lokálny život. "Ak poviete ľuďom, že nič nebudete robiť a iba sa môžete pozerať na tie stromy, tak výsledok potom logicky bude, že tí ľudia odtiaľ odídu. Prestanú tam vyvíjať aktivitu a za chvíľu tam budete konfrontovaní skôr s džungľou a nie s nejakým udržateľným konceptom ochrany prírody," myslí si Taraba.
Zonáciou prešli naposledy národné parky Veľká Fatra a Slovenský Kras, dávnejšie aj Slovenský raj, Muránska planina a Pieniny.