FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ministerstvo životného prostredia SR v októbri informovalo, že pripravuje podklady na budúce verejné obstarávanie na dodávateľa, ktorý bude schopný ISOH prevádzkovať aj rozvíjať.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - V oblasti digitalizácie je pre Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR najkľúčovejšie sfunkčniť Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH). Vyplýva to z vyjadrenia šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) v rámci konferencie Jesenná ITAPA.
"V rámci životného prostredia, ak sa bavíme o IT riešení a digitalizácii, najkľúčovejšia vec, ktorá je pred nami a nerozumiem, prečo nefunguje, je informačný systém odpadového hospodárstva. Keby už fungoval, máme presný prehľad o tom, ako sa tu reálne spracováva odpad," uviedol.
V súčasnosti podľa neho nie je podložené, či sa odpad zneškodňuje tak, ako sa má. "Ak sa chceme posunúť v oblasti životného prostredia a eliminácie toho, aby sme si kontaminovali spodné vody, musíme mať dokonalý prehľad, či sa odpad zneškodňuje tak, ako sa tvrdí, že sa zneškodňuje," podotkol minister s tým, že okrem ISOH bude možno potrebný aj dodatočný systém kontroly.
V tejto súvislosti poukázal na problém so skládkami na Slovensku, za čo krajinu kritizuje aj Európska únia. Systém skládkovania mal byť podľa Tarabu dávno ukončený, pretože ničí ekonomiku aj zdravie Slovenska. Podotkol, že aktuálne existuje vyše 60 skládok, ktoré je potrebné odstaviť. Zároveň však nelegálne vznikajú ďalšie, ktorých môže byť odhadom až 1000. "Musíme sa postarať o odpad, ktorý produkujeme, ale aj o odpad, ktorý je na 61 skládkach, ktoré budeme musieť dať na nulu," skonštatoval.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v októbri informovalo, že pripravuje podklady na budúce verejné obstarávanie na dodávateľa, ktorý bude schopný ISOH prevádzkovať aj rozvíjať. Všetky moduly ISOH sú podľa rezortu nasadené v ostrej prevádzke, avšak z dôvodu nesúladu funkcionalít s aktuálne platnou legislatívou nie sú publikované verejnosti na používanie.
Do ISOH sa musí zaregistrovať každý výrobca vyhradeného výrobku, a to ešte pred uvedením výrobku na trh. Povinnosť registrácie vyplýva z európskych smerníc. Do systému sa vkladajú dáta od spoločností, ktoré s odpadmi nakladajú. Bude sa vedieť, kto, odkiaľ, koľko odpadu zobral a ako s ním naložil. Cieľom systému je zníženie administratívnej záťaže subjektov, ktoré spracúvajú odpad. Systém stál viac ako 15,2 milióna eur.
"V rámci životného prostredia, ak sa bavíme o IT riešení a digitalizácii, najkľúčovejšia vec, ktorá je pred nami a nerozumiem, prečo nefunguje, je informačný systém odpadového hospodárstva. Keby už fungoval, máme presný prehľad o tom, ako sa tu reálne spracováva odpad," uviedol.
V súčasnosti podľa neho nie je podložené, či sa odpad zneškodňuje tak, ako sa má. "Ak sa chceme posunúť v oblasti životného prostredia a eliminácie toho, aby sme si kontaminovali spodné vody, musíme mať dokonalý prehľad, či sa odpad zneškodňuje tak, ako sa tvrdí, že sa zneškodňuje," podotkol minister s tým, že okrem ISOH bude možno potrebný aj dodatočný systém kontroly.
V tejto súvislosti poukázal na problém so skládkami na Slovensku, za čo krajinu kritizuje aj Európska únia. Systém skládkovania mal byť podľa Tarabu dávno ukončený, pretože ničí ekonomiku aj zdravie Slovenska. Podotkol, že aktuálne existuje vyše 60 skládok, ktoré je potrebné odstaviť. Zároveň však nelegálne vznikajú ďalšie, ktorých môže byť odhadom až 1000. "Musíme sa postarať o odpad, ktorý produkujeme, ale aj o odpad, ktorý je na 61 skládkach, ktoré budeme musieť dať na nulu," skonštatoval.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v októbri informovalo, že pripravuje podklady na budúce verejné obstarávanie na dodávateľa, ktorý bude schopný ISOH prevádzkovať aj rozvíjať. Všetky moduly ISOH sú podľa rezortu nasadené v ostrej prevádzke, avšak z dôvodu nesúladu funkcionalít s aktuálne platnou legislatívou nie sú publikované verejnosti na používanie.
Do ISOH sa musí zaregistrovať každý výrobca vyhradeného výrobku, a to ešte pred uvedením výrobku na trh. Povinnosť registrácie vyplýva z európskych smerníc. Do systému sa vkladajú dáta od spoločností, ktoré s odpadmi nakladajú. Bude sa vedieť, kto, odkiaľ, koľko odpadu zobral a ako s ním naložil. Cieľom systému je zníženie administratívnej záťaže subjektov, ktoré spracúvajú odpad. Systém stál viac ako 15,2 milióna eur.
