Napríklad v pondelok 20. novembra 1989 vyšiel v komunistickom denníku Rudé právo úvodník s názvom Rozhodne proti provokáciám.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) – Komunistickým režimom kontrolované médiá v Československej socialistickej republike (ČSSR) v prvých dňoch takmer vôbec neinformovali o udalostiach, ktoré odštartovala demonštrácia 17. novembra 1989, respektíve o nich informovali tendenčne ako o nepriateľských aktivitách. "Informácie o štrajku študentov či hercov, ako aj o vzniku Verejnosti proti násiliu či Občanského fóra sa neobjavovali v novinách, v rozhlase ani v televízii. Preto sa takéto správy šírili prostredníctvom letákov, ktoré chce TASR v nasledujúcich dňoch pripomenúť aj vo svojom spravodajstve," povedal vedúci redakcie dokumentačných databáz Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Márius Kopcsay.
V tomto období mal na médiá vplyv hlavný ideológ Komunistickej strany Československa (KSČ) a člen jej Ústredného výboru (ÚV) Jan Fojtík. Dokonca aj vtedajší premiér Ladislav Adamec sa posťažoval na jednom z prvých stretnutí s občianskymi aktivistami, že Fojtík cenzuruje jeho prejavy a že ani vláda nemá na médiá vplyv.
Napríklad v pondelok 20. novembra 1989 vyšiel v komunistickom denníku Rudé právo úvodník s názvom "Rozhodne proti provokáciám".
Svet prostredníctvom zahraničných novinárov bezprostredne po zásahu vedel, čo sa v krajine deje. Takmer žiadne informácie však neprenikali do regiónov na Slovensku, respektíve v Českej republike. Václav Havel ako predstaviteľ Občanského fóra upozorňoval 20. novembra, že mimo Prahy občania nie sú o aktuálnych udalostiach vôbec informovaní. Vzniklo preto Nezávislé tlačové stredisko.
V čase, keď nebol internet ani sociálne siete, šírili sa správy len ústnym podaním, alebo formou spomínaných letákov, ktoré šírili predovšetkým študenti. Letáky sa objavovali v uliciach a na verejných priestranstvách. Prinášali verejnosti výzvy študentov, občianskych iniciatív a posolstvá významných osobností - disidentov, občianskych aktivistov, ale aj hercov, vedcov a ďalších autorít. Aj 30 rokov po Nežnej revolúcii tieto materiály uchovávajú ľudia vo svojich archívoch.
"Aj preto sa TASR rozhodla v týchto dňoch uverejniť seriál o letákoch revolúcie. Ide o dokumenty, ktoré boli rozmnožované na xeroxoch alebo tzv. cyklostyloch, preto ich kvalita časom značne utrpela. Ide o materiály, ktoré sa tvorili a šírili spontánne, chceme ich však priblížiť verejnosti práve v tejto autentickej podobe," doplnil Kopcsay.
Letáky revolúcie obsahujú napríklad výzvy študentov smerované k robotníkom či roľníkom, názory prognostikov Valtra Komárka a Miloša Zemana, ale aj vysokých cirkevných hodnostárov, napríklad pražského arcibiskupa kardinála Františka Tomáška.
"Čitateľnosť textov na letákoch vzhľadom na technické možnosti nebola ideálna ani v čase ich distribúcie. Značne obmedzená je aj desaťročia po revolúcii. TASR pre ilustráciu ich skeny bez úprav a zásahov vydá ako prílohy k jednotlivým správam," uzavrel Kopcsay.
V tomto období mal na médiá vplyv hlavný ideológ Komunistickej strany Československa (KSČ) a člen jej Ústredného výboru (ÚV) Jan Fojtík. Dokonca aj vtedajší premiér Ladislav Adamec sa posťažoval na jednom z prvých stretnutí s občianskymi aktivistami, že Fojtík cenzuruje jeho prejavy a že ani vláda nemá na médiá vplyv.
Napríklad v pondelok 20. novembra 1989 vyšiel v komunistickom denníku Rudé právo úvodník s názvom "Rozhodne proti provokáciám".
Svet prostredníctvom zahraničných novinárov bezprostredne po zásahu vedel, čo sa v krajine deje. Takmer žiadne informácie však neprenikali do regiónov na Slovensku, respektíve v Českej republike. Václav Havel ako predstaviteľ Občanského fóra upozorňoval 20. novembra, že mimo Prahy občania nie sú o aktuálnych udalostiach vôbec informovaní. Vzniklo preto Nezávislé tlačové stredisko.
V čase, keď nebol internet ani sociálne siete, šírili sa správy len ústnym podaním, alebo formou spomínaných letákov, ktoré šírili predovšetkým študenti. Letáky sa objavovali v uliciach a na verejných priestranstvách. Prinášali verejnosti výzvy študentov, občianskych iniciatív a posolstvá významných osobností - disidentov, občianskych aktivistov, ale aj hercov, vedcov a ďalších autorít. Aj 30 rokov po Nežnej revolúcii tieto materiály uchovávajú ľudia vo svojich archívoch.
"Aj preto sa TASR rozhodla v týchto dňoch uverejniť seriál o letákoch revolúcie. Ide o dokumenty, ktoré boli rozmnožované na xeroxoch alebo tzv. cyklostyloch, preto ich kvalita časom značne utrpela. Ide o materiály, ktoré sa tvorili a šírili spontánne, chceme ich však priblížiť verejnosti práve v tejto autentickej podobe," doplnil Kopcsay.
Letáky revolúcie obsahujú napríklad výzvy študentov smerované k robotníkom či roľníkom, názory prognostikov Valtra Komárka a Miloša Zemana, ale aj vysokých cirkevných hodnostárov, napríklad pražského arcibiskupa kardinála Františka Tomáška.
"Čitateľnosť textov na letákoch vzhľadom na technické možnosti nebola ideálna ani v čase ich distribúcie. Značne obmedzená je aj desaťročia po revolúcii. TASR pre ilustráciu ich skeny bez úprav a zásahov vydá ako prílohy k jednotlivým správam," uzavrel Kopcsay.