Bratislava 7. júna (TASR) - Rozvoj telemedicíny na Slovensku má viacero prekážok. Chýba jej regulácia, financovanie a potrebná je aj zmena myslenia. Pacientom aj lekárom však môže priniesť viacero benefitov. Vyplýva to z vyjadrení spíkrov dvojdňovej konferencie Telemedicína 2023|Zdravie na diaľku, ktorá sa vo štvrtok (8. 6.) začne v Trnave. Jej organizátori predpokladajú, že sa na nej podarí naformulovať aj výzvu smerovanú centrám tvorby strategických rozhodnutí.

"Telemedicína už v istej forme existuje, ale ešte len príde jej čas, keď nadobudne veľký rozmer rozvoja. Aby sa spopularizovala, ľudia ju musia začať používať. Tomu musí predchádzať určitá osveta, a najmä znalosť a chuť lekárov, aby začali tieto nástroje používať. Nástroje telemedicíny sú ešte v plienkach, no hypoteticky, ak by sme aj mali tieto nástroje pripravené na používanie, bude trvať nejaký čas, kým sa zavedú do lekárskej praxe," uviedol Martin Donoval z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odhaduje, že môže trvať 20 aj 30 rokov, pokiaľ bude telemedicína bežnou metódou prevencie chorôb.

Ozrejmil, že vzhľadom na dôležitosť rozvoja sa vytvorila tzv. prípravná telemedicínska skupina, ktorá vznikla spojením viacerých profesionálov, lekárov, technológov, vedcov a výskumníkov. Cieľom je pripraviť stratégiu pre štát. Upozornil, že výzvou je aj získanie zdrojov financovania na zabezpečenie ďalšieho výskumu. "Telemedicína je téma, ktorá vo svojich počiatkoch nemá vysokú návratnosť, no v dlhodobom horizonte prinesie očakávaný výsledok," poznamenal Donoval. O tému majú podľa jeho slov záujem aj študenti, na STU majú integrované predmety z oblasti telemedicíny aj do učebných osnov.

Primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave v Bratislave Andrea Letanovská verí, že v budúcnosti bude telemedicína štandard, ktorý umožní dodať kvalitnú liečbu s limitovanými personálnymi zdrojmi. "Mnohé štúdie dokazujú, že pacienti, ktorí sú monitorovaní na diaľku, majú aj väčšiu náklonnosť k dodržiavaniu liečby a celkovo s lekárom lepšie spolupracujú. Lepšie sa sledujú a akceptujú liečbu, pričom majú pocit istoty, že na nich stále niekto dohliada. Onkologických pacientov vieme teda monitorovať v bezpečnom domácom prostredí a predchádzať komplikáciám," priblížila. Aktuálne testuje telemonitoring zdravotného stavu onkopacientov v rámci programu telemon.

Letanovská vidí tri bariéry pripravenosti používať telemedicínu na Slovensku. Technologickú považuje za najľahšie prekonateľnú. Horší je podľa nej personálny problém, ako najväčší však vidí mentálne nastavenie zainteresovaných. "Často počúvam argumenty zdravotníkov, že bez fyzického kontaktu sa nevedia zodpovedne postarať o pacienta a pomocou telemedicíny by nemali o jeho zdravotnom stave dostatok informácií. Na druhej strane sú tu obavy pacientov, že pri vzdialenom monitorovaní sa už k lekárovi vôbec nedostanú a fyzický kontakt s ošetrujúcim lekárom stratia úplne," skonštatovala. Poukázala pritom na to, že lekár dohľad nad zdravotným stavom pacienta nestráca, ale naopak, stáva sa nepretržitým a pomoc je dostupnejšia.

Internista Vladimír Dvorový zhodnotil, že Slovensko nie je za ostatnými krajinami až tak pozadu. "Priekopníkmi telemedicíny boli, samozrejme, veľké štáty, v ktorých telemedicína fungovala už dlhé roky pre nerovnomerné osídlenie územia, kde bolo nevyhnutné komunikovať s lekárom na diaľku, napríklad cez telefón. U nás má telemedicína úplne iné motívy, ktoré sú podobné štátom Európy či zvyšku sveta. Viac, než len o možnosť vzdialeného spojenia, nám ide o zdôraznenie humanity, bezpečnosť pacienta a kvalitu liečby," doplnil.

Slovensko má podľa jeho slov omeškania v oblasti legislatívy, platobných mechanizmov či uplatňovania telemedicíny. "No nie je to až také dramatické, aby sa to nedalo veľmi rýchlo dobehnúť. Aj vyspelý svet hľadá neustále nové riešenia, ako liečbu skvalitniť," poznamenal. Myslí si, že najväčšou prekážkou v rozvoji telemedicíny je chýbajúca regulácia.

Pri telemedicíne lekár prostredníctvom rôznych zariadení a technológií realizuje diagnostiku pacienta na diaľku. Zahŕňa viaceré služby, medzi ktoré patrí napríklad telemonitoring, telekonzílium či telekonzultácie. Dvorový zdôraznil, že technológie a telemedicína však nemajú nahradiť bezprostredný kontakt lekára a pacienta.