Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prínosná diskusia je podľa historikov možná len mimo konfliktných etnocentrických rámcov.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - V súčasnosti je téma Trianonu v zajatí aktuálnych politických záujmov a k slovu sa často dostávajú skôr nacionalistické vášne ako argumenty odborníkov. Uviedli to Matej Hanula a Adam Hudek Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vo vyhlásení k 100. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy zo 4. júna 1920.
Prínosná diskusia je podľa nich možná len mimo konfliktných etnocentrických rámcov. "Prvým krokom k zbližovaniu náhľadov je nielen definovanie spoločných styčných bodov, úprimná snaha o vypočutie a pochopenie argumentov druhej strany, ale aj odmietnutie politicky motivovaného využívania minulosti," tvrdia.
Po prvej svetovej vojne národné hnutia v strednej a východnej Európe požadovali vytvorenie nezávislých "národných" štátov. Ratifikácia mierovej zmluvy s Maďarskom 4. júna 1920 na zámku Grand Trianon podľa historikov definitívne spečatila rozpad historického Uhorského kráľovstva a jej podpisom sa definitívne zavŕšil takmer dvojročný zložitý proces vyčleňovania územia Slovenska z Uhorska a jeho integrácie do Československej republiky.
"Slovensko sa stalo objektom a subjektom medzinárodnej politiky, regiónom s presne vytýčenými hranicami a s hlavným mestom. Ako súčasť demokratickej Československej republiky prešlo v nasledujúcich dvoch desaťročiach vysoko pozitívnym kultúrnym, vzdelanostným a politickým rozvojom, ktorý by bol len ťažko predstaviteľný v prípade pretrvania Uhorského kráľovstva," priblížili Hanula a Hudek. Maďarská spoločnosť sa však po konci vojny podľa nich prepadla do dlhého obdobia politickej nestability a Trianon bol pre ňu potvrdením depresívneho vývoja po vojenskej porážke. "Preto slovenský a maďarský pohľad na Trianon budú vždy diametrálne odlišné," hodnotia historici.
Ako členské krajiny Európskej únie, ktoré nemajú mať medzi sebou územné spory, by sa Slovensko a Maďarsko podľa nich mali zamerať skôr na vzájomnú spoluprácu a porozumenie. "Poctivá, vedecky podložená spolupráca historikov týkajúca sa citlivých tém našej spoločnej minulosti tomu môže významnou mierou prispieť," uzavreli.
Prínosná diskusia je podľa nich možná len mimo konfliktných etnocentrických rámcov. "Prvým krokom k zbližovaniu náhľadov je nielen definovanie spoločných styčných bodov, úprimná snaha o vypočutie a pochopenie argumentov druhej strany, ale aj odmietnutie politicky motivovaného využívania minulosti," tvrdia.
Po prvej svetovej vojne národné hnutia v strednej a východnej Európe požadovali vytvorenie nezávislých "národných" štátov. Ratifikácia mierovej zmluvy s Maďarskom 4. júna 1920 na zámku Grand Trianon podľa historikov definitívne spečatila rozpad historického Uhorského kráľovstva a jej podpisom sa definitívne zavŕšil takmer dvojročný zložitý proces vyčleňovania územia Slovenska z Uhorska a jeho integrácie do Československej republiky.
"Slovensko sa stalo objektom a subjektom medzinárodnej politiky, regiónom s presne vytýčenými hranicami a s hlavným mestom. Ako súčasť demokratickej Československej republiky prešlo v nasledujúcich dvoch desaťročiach vysoko pozitívnym kultúrnym, vzdelanostným a politickým rozvojom, ktorý by bol len ťažko predstaviteľný v prípade pretrvania Uhorského kráľovstva," priblížili Hanula a Hudek. Maďarská spoločnosť sa však po konci vojny podľa nich prepadla do dlhého obdobia politickej nestability a Trianon bol pre ňu potvrdením depresívneho vývoja po vojenskej porážke. "Preto slovenský a maďarský pohľad na Trianon budú vždy diametrálne odlišné," hodnotia historici.
Ako členské krajiny Európskej únie, ktoré nemajú mať medzi sebou územné spory, by sa Slovensko a Maďarsko podľa nich mali zamerať skôr na vzájomnú spoluprácu a porozumenie. "Poctivá, vedecky podložená spolupráca historikov týkajúca sa citlivých tém našej spoločnej minulosti tomu môže významnou mierou prispieť," uzavreli.
