Bratislava 24. apríla (TASR) – Združenie samosprávnych krajov SK8 sa téme správy majetku venuje intenzívne aj prostredníctvom nedávno zriadenej hospodárskej sekcie SK8, v rámci ktorej sa môžu krajské samosprávy deliť o skúsenosti. Združenie to uviedlo v reakcii na správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) týkajúcu sa kontrolných zistení o nehospodárnom prevode majetkov samospráv prostredníctvom tzv. osobitného zreteľa.

NKÚ v rámci kontroly zameranej na hospodárenie miestnej i regionálnej územnej samosprávy v rokoch 2016 - 2021 skonštatoval, že mestá a obce i vyššie územné celky (VÚC) sa často nevýhodne zbavujú nehnuteľného majetku, a to najmä prostredníctvom inštitútu dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je hlavnou formou prevodu. V prostredí VÚC sa takýmto spôsobom uskutočnilo v ostatných piatich rokoch až 70 percent všetkých prevodov.

SK8 v reakcii upozornilo, že nedávna kontrola NKÚ poukázala aj na príklady dobrej praxe krajov. Pripomína pritom ako príklad projekt z Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) pod názvom "Optimalizácia využitia majetku TTSK, riešenie prebytočného a neupotrebiteľného majetku TTSK", ale i spoluprácu s Nadáciou Cvernovka na publikácii Nepredať! Zveľadiť!, ktorá je manuálom konverzie nevyužívaného majetku na nové verejné funkcie určeným pre samosprávy a občianske kolektívy.

NKÚ vo svojej správe upozorňuje nielen na pochybnosti okolo legitímneho využitia predaja majetku formou dôvodu hodného osobitného zreteľa, ale aj na procesné pochybenia, ktoré sa pri uplatňovaní tohto inštitútu často vyskytujú. NKÚ preto navrhuje legislatívne jasnejšie definovať osobitný zreteľ a zaviesť i sankciu neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní procesných legislatívnych ustanovení.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v rámci svojich zistení dáva NKÚ za pravdu, upozorňuje pritom aj na ďalšie problémy, ktoré v tejto oblasti eviduje. Súvisia s tým, že primátor alebo starosta nemá z hľadiska legislatívy fakticky právo zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva, keďže rovnaký počet poslancov potrebný na odsúhlasenie osobitného zreteľa stačí na prelomenie veta.

"Ak sa teda starosta alebo primátor rozhodne uznesenie zastupiteľstva vetovať z dôvodu nevýhodnosti pre obec, no poslanci jeho veto prelomia, stojí pred právnym problémom. Buď nepodpíše a bude mať problém z dôvodu nečinnosti, alebo podpíše a môže mať ako štatutár trestnoprávnu zodpovednosť za nehospodárne nakladanie s majetkom samosprávy," vysvetlil hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Deklaroval, že ZMOS má predstavu o riešení problematiky a práve so zástupcami NKÚ ju chce prediskutovať na zasadnutí predsedníctva ZMOS-u v stredu 28. apríla.

Ochotu participovať na prípadných legislatívnych úpravách prejavila aj Únia miest Slovenska (ÚMS). "V prípade, ak prišlo k porušeniu zákona, je potrebné, aby sa s tým vyrovnali konkrétne mestá, pretože priamo ich volení predstavitelia sú zodpovední za hospodárenie samosprávy," zdôraznila hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová s tým, že únia samotná nemá právomoc zasahovať do rozhodnutí orgánov jednotlivých miest.