V tomto duchu predložil koncom minulého roka písomné stanovisko zástupcovi špeciálneho prokurátora Alexandrovi Bíróovi, aby ho služobným postupom predložil na GP SR.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáš Honz považuje za dôvodné zachovanie samostatného oddelenia extrémistickej kriminality na ÚŠP Generálnej prokuratúry (GP) SR. "Samozrejme, vrcholné vedenie ÚŠP by manažovalo prerozdelenie spisov/agendy prokurátorom z Oddelenia extrémistickej kriminality ÚŠP (OExK) z iných oblastí pôsobnosti ÚŠP GP SR tak, ako sa to deje aj v súčasnosti," uviedol pre TASR Honz svoj postoj ako názor vedúceho prokurátora. V tomto duchu predložil koncom minulého roka písomné stanovisko zástupcovi špeciálneho prokurátora Alexandrovi Bíróovi, aby ho služobným postupom predložil na GP SR.
V stanovisku Honz okrem iného uviedol, že OExK od prevzatia pôsobnosti v boji proti extrémistickej kriminalite v roku 2017, respektíve po formálnom vzniku v roku 2018 buduje samostatnú stratégiu boja proti extrémistickej kriminalite. Tá je výrazne odlišná od koncepcie a taktiky postupov v iných druhoch kriminality. Ide o postihovanie útokov na sociálnych sieťach, komunikáciu so znalcami z odvetvia politického extrémizmu, dôsledné vyhodnocovanie nenávistnej motivácie (osobitný motív), dôsledné odlišovanie všeobecnej kriminality od extrémistickej kriminality, profiláciu extrémistických páchateľov, vyhodnocovanie kontextu skutkov a subjektívnej stránky trestných činov, skúmanie subjektívnej stránky trestných činov.
"K uvedeným postupom je potrebné mať naštudované množstvo odbornej literatúry a zúčastňovať sa na odborných školeniach k extrémizmu – uvedené postupy sú veľmi osobité a takýmito poznatkami nedisponujú bežní prokurátori z iných oblastí trestného dozoru. Téma boja proti extrémizmu si vyžaduje samostatný manažment so záujmom o problematiku a profesionálny prístup k nej," uvádza Honz.
V stanovisku pripomenul, že v relatívne krátkom časovom období (2017-2020) sa podarilo prokurátormi oddelenia extrémistickej kriminality ÚŠP postihnúť viacerých exponovaných páchateľov extrémizmu, ako boli právoplatne odsúdený poslanec za ĽSNS Milan Mazurek, neprávoplatne odsúdený šéfredaktor časopisu Zem a Vek Tibor E. R. či neprávoplatne odsúdený predseda ĽSNS Marian Kotleba.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka odmietol v stredu medializované informácie o oslabovaní boja proti extrémizmu a označil ich za vymyslené. Deklaroval, že ak by došlo k zlúčeniu niektorých oddelení aj na ÚŠP, neznamená to, že by sa prestala prikladať vážnosť boju s extrémistickou kriminalitou. Považuje za opodstatnené, aby túto agendu vykonávali prokurátori v rámci oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu. Hovorí o prepojenosti týchto oblastí a potrebe efektívnej práce.
"Informácie o tom, že sa má oslabiť boj proti extrémizmu, sú absolútne vymyslené, ba až zlomyseľné. Informácia o tom, že má zaniknúť špecializácia na vybavovanie trestných vecí extrémizmu je rovnako zavádzajúca," uviedol Žilinka s tým, že na pravde sa nezakladá ani to, že by agendu extrémizmu malo vybavovať menej prokurátorov.
V stanovisku Honz okrem iného uviedol, že OExK od prevzatia pôsobnosti v boji proti extrémistickej kriminalite v roku 2017, respektíve po formálnom vzniku v roku 2018 buduje samostatnú stratégiu boja proti extrémistickej kriminalite. Tá je výrazne odlišná od koncepcie a taktiky postupov v iných druhoch kriminality. Ide o postihovanie útokov na sociálnych sieťach, komunikáciu so znalcami z odvetvia politického extrémizmu, dôsledné vyhodnocovanie nenávistnej motivácie (osobitný motív), dôsledné odlišovanie všeobecnej kriminality od extrémistickej kriminality, profiláciu extrémistických páchateľov, vyhodnocovanie kontextu skutkov a subjektívnej stránky trestných činov, skúmanie subjektívnej stránky trestných činov.
"K uvedeným postupom je potrebné mať naštudované množstvo odbornej literatúry a zúčastňovať sa na odborných školeniach k extrémizmu – uvedené postupy sú veľmi osobité a takýmito poznatkami nedisponujú bežní prokurátori z iných oblastí trestného dozoru. Téma boja proti extrémizmu si vyžaduje samostatný manažment so záujmom o problematiku a profesionálny prístup k nej," uvádza Honz.
V stanovisku pripomenul, že v relatívne krátkom časovom období (2017-2020) sa podarilo prokurátormi oddelenia extrémistickej kriminality ÚŠP postihnúť viacerých exponovaných páchateľov extrémizmu, ako boli právoplatne odsúdený poslanec za ĽSNS Milan Mazurek, neprávoplatne odsúdený šéfredaktor časopisu Zem a Vek Tibor E. R. či neprávoplatne odsúdený predseda ĽSNS Marian Kotleba.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka odmietol v stredu medializované informácie o oslabovaní boja proti extrémizmu a označil ich za vymyslené. Deklaroval, že ak by došlo k zlúčeniu niektorých oddelení aj na ÚŠP, neznamená to, že by sa prestala prikladať vážnosť boju s extrémistickou kriminalitou. Považuje za opodstatnené, aby túto agendu vykonávali prokurátori v rámci oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu. Hovorí o prepojenosti týchto oblastí a potrebe efektívnej práce.
"Informácie o tom, že sa má oslabiť boj proti extrémizmu, sú absolútne vymyslené, ba až zlomyseľné. Informácia o tom, že má zaniknúť špecializácia na vybavovanie trestných vecí extrémizmu je rovnako zavádzajúca," uviedol Žilinka s tým, že na pravde sa nezakladá ani to, že by agendu extrémizmu malo vybavovať menej prokurátorov.