Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za najväčší nedostatok súčasného znenia infozákona považuje TIS okrem vymožiteľnosti prístupu k informáciám aj nedôslednosť legislatívnej úpravy u obchodných spoločností s verejným prvkom.
Autor TASR
Bratislava 15. septembra (TASR) - Zriadenie dohľadového orgánu by mohlo zlepšiť prístup verejnosti k informáciám prostredníctvom takzvaného infozákona. V kompetencii by mal vymáhanie jeho dodržiavania a sankcionovanie vinníkov. TASR to uviedol právnik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík.
Pokiaľ povinná osoba v súčasnosti nesprístupní žiadateľovi informácie ani po podaní odvolania, jediným riešením je súdna cesta. "Žiadateľ sa tak často dostane k požadovaným dátam až po rokoch, keď už nemusia mať pre neho zamýšľaný význam," argumentuje TIS s tým, že povinná osoba, ktorá porušila svoju zákonnú povinnosť, môže byť na základe spáchaného priestupku sankcionovaná.
Za najväčší nedostatok súčasného znenia infozákona považuje TIS okrem vymožiteľnosti prístupu k informáciám aj nedôslednosť legislatívnej úpravy u obchodných spoločností s verejným prvkom. Mnohé štátne, župné či samosprávne obchodné spoločnosti, alebo iné právnické osoby podľa TIS odmietajú riadne sprístupňovať informácie.
"Rozšírenie aplikovateľnosti infozákona pri právnických osobách s verejným prvkom považujeme za nevyhnutné, keďže ide o subjekty, ktoré hospodária s veľkými majetkovými hodnotami a v mnohých prípadoch úplne absentuje ich reálna verejná kontrola," poznamenal Ivančík. Poukázal aj na to, že pri verejných firmách je dlhodobým problémom najmä výklad pojmu "hospodárenie s verejnými prostriedkami".
TIS podľa Ivančíka za posledných desať rokov adresovalo ministerstvu spravodlivosti viacero konkrétnych návrhov na vylepšenie zákona. Tiež v minulosti participovalo na pripravovanej novele. "Žiaľ, tá, napriek hotovému a spripomienkovanému paragrafovému zneniu, doposiaľ nebola prijatá," dodal.
S potrebou novelizácie infozákona sa stotožňuje aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Aplikačná prax podľa Petra Bublu z tlačového oddelenia ministerstva ukázala, že je potrebné nedostatky súčasného zákona opraviť. Rezort spravodlivosti podľa neho plánuje vytvoriť pracovnú skupinu k jeho novelizácii. Materiál by chcel rezort predložiť do legislatívneho procesu koncom roka.
Pokiaľ povinná osoba v súčasnosti nesprístupní žiadateľovi informácie ani po podaní odvolania, jediným riešením je súdna cesta. "Žiadateľ sa tak často dostane k požadovaným dátam až po rokoch, keď už nemusia mať pre neho zamýšľaný význam," argumentuje TIS s tým, že povinná osoba, ktorá porušila svoju zákonnú povinnosť, môže byť na základe spáchaného priestupku sankcionovaná.
Za najväčší nedostatok súčasného znenia infozákona považuje TIS okrem vymožiteľnosti prístupu k informáciám aj nedôslednosť legislatívnej úpravy u obchodných spoločností s verejným prvkom. Mnohé štátne, župné či samosprávne obchodné spoločnosti, alebo iné právnické osoby podľa TIS odmietajú riadne sprístupňovať informácie.
"Rozšírenie aplikovateľnosti infozákona pri právnických osobách s verejným prvkom považujeme za nevyhnutné, keďže ide o subjekty, ktoré hospodária s veľkými majetkovými hodnotami a v mnohých prípadoch úplne absentuje ich reálna verejná kontrola," poznamenal Ivančík. Poukázal aj na to, že pri verejných firmách je dlhodobým problémom najmä výklad pojmu "hospodárenie s verejnými prostriedkami".
TIS podľa Ivančíka za posledných desať rokov adresovalo ministerstvu spravodlivosti viacero konkrétnych návrhov na vylepšenie zákona. Tiež v minulosti participovalo na pripravovanej novele. "Žiaľ, tá, napriek hotovému a spripomienkovanému paragrafovému zneniu, doposiaľ nebola prijatá," dodal.
S potrebou novelizácie infozákona sa stotožňuje aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Aplikačná prax podľa Petra Bublu z tlačového oddelenia ministerstva ukázala, že je potrebné nedostatky súčasného zákona opraviť. Rezort spravodlivosti podľa neho plánuje vytvoriť pracovnú skupinu k jeho novelizácii. Materiál by chcel rezort predložiť do legislatívneho procesu koncom roka.
