Bratislava 24. apríla (TASR) - Slovensko trpí vysokou nezamestnanosťou absolventov - mladých ľudí, ale aj starších ľudí - v preddôchodkovom veku. Uviedol to dnes v Bratislave na konferencii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v SR prezident AZZZ Tomáš Malatinský.

"Podľa aktuálnych prognóz ústredia práce sa nezamestnanosť na Slovensku neustále znižuje, ale podiel firiem, ktoré nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí, sa rapídne zvyšuje. Podľa aktuálnych februárových štatistík máme na Slovensku vyše 260.000 nezamestnaných, z nich však 83.000 ľudí má len základné a možno aj nedokončené základné vzdelanie. Približne podobný počet ľudí nemá ani stredoškolské vzdelanie," spresnil.

V podnikoch na Slovensku je podľa neho však dopyt po kvalifikovanejšej pracovnej sile. "Nedostatok odborne vzdelaných mladých ľudí sa preto stáva našou nočnou morou. Dopyt zamestnávateľov po technicky vzdelaných absolventoch každým rokom rastie, ale zo školských lavíc ich vychádza čoraz menej. Tým sa len zvyšuje priepasť medzi prepojením vzdelávacieho systému a trhom práce. Uvedomujeme si totiž, že bez vzdelania, vzdelanosti a pri nedostatku pracovníkov je veľké riziko straty konkurencieschopnosti," podčiarkol.

Podniky v SR podľa jeho slov hovoria o riziku utlmenia investičných aktivít, čo je veľkou brzdou ďalšieho rastu. "Jedným z hlavných dôvodov nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily je práve súčasný stav vzdelávacieho systému, ktorý nereflektuje potreby zamestnávateľov trhu práce. Kvalita absolventov hlboko klesá a ich štruktúra absolútne nezodpovedá potrebám, ktoré sú žiadané," zdôraznil. Zúfalý stav je podľa Malatinského však aj v oblasti tradičných remesiel, ako je murár, tesár či klampiar, ktoré sú dlhodobo z hľadiska počtu absolventov poddimenzované.

Verejné peniaze, ktoré sa investujú do vzdelávania a prípravy, sa podľa neho daňovým poplatníkom nevracajú vo forme kvalitných absolventov. "Financujeme základné školy, z ktorých drvivá väčšina deviatakov smeruje na preplnené gymnáziá, financujeme stredné a vysoké školy s nepotrebnými odbormi, ktorých absolventi si nemôžu nájsť prácu. Následne financujeme rôzne formy rekvalifikácie a v konečnom dôsledku z našich daní vyplácame aj sociálne dávky pre stále veľkú skupinu nezamestnaných," podotkol Malatinský.

Školstvo by malo podľa jeho slov pripraviť ľudí tak, aby po skončení školy nepotrebovali rekvalifikáciu. "Ako vhodný nástroj motivácie škôl pripravovať ľudí pre potreby trhu práce vidíme zohľadniť pri ich financovaní uplatnenie ich absolventov v odboroch, ktoré študovali. Ak je vysoká neuplatniteľnosť, tak aj financovanie príslušných odborov by malo byť menšie alebo žiadne," doplnil.

Slovenské školstvo podľa Malatinského viac ako 25 rokov stagnuje. "Zmeny v ňom by sme mali preto uskutočňovať citlivo, ale zároveň rázne. Alternatívnym riešením by mohlo byť zvýšenie normatívneho financovania pre študijné odbory, ktoré na trhu práce nie sú a chýbajú. Ako súčasť reformy odborného vzdelávania vidíme implementáciu systému duálneho vzdelávania, na ktorom sa aj ako zamestnávatelia aktívne zúčastňujeme. Vypuklé problémy pri ňom však máme s propagáciou tohto duálneho vzdelávania. Chýbajú tiež deti, ktoré by do tohto vzdelávania išli v počte, v akom by sme si ako zamestnávatelia želali," dodal Malatinský.