Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Posvätenými bahniatkami pastier vyháňal prvýkrát dobytok do poľa, roľník ich zaorával do prvej brázdy, aby mal dobrú úrodu.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 29. marca (TASR) - Tradície a zvyky v regióne severného Spiša a Pienín boli v minulosti veľmi bohaté a dávali významným sviatkom roka duchovný obsah. Platilo to aj pre veľkonočné sviatky, ktoré boli príležitosťou na oddych, vítanie jari aj náboženským sviatkom.
„Na jarné dni sa naši predkovia riadili pranostikami a fázami mesiaca, preto pripisovali veľký význam prvým výhonkom prebúdzajúcej sa prírody, na Kvetnú nedeľu svätili zeleň a bahniatka, vodu, potraviny a zapaľovali oheň,“ vysvetľuje miestne zvyky výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš Pieniny Erika Šalátová.
Predkovia príchod jari v tomto regióne oslavovali ako svoje víťazstvo nad tuhou zimou a predovšetkým ako najväčší kresťanský sviatok. Ako určitá záruka bezpečnosti a symbol slúžili ľuďom bahniatka. Posvätenými bahniatkami pastier vyháňal prvýkrát dobytok do poľa, roľník ich zaorával do prvej brázdy, aby mal dobrú úrodu. Ľuďom ochraňovali dom pred bleskom a pohromami. „Vo veľkonočných tradíciách mal okrem zelene veľký význam živý oheň, ktorý roznecovali po kostolnom dvore pred obradmi vzkriesenia. Mal očistnú a ochrannú moc. Uhlíky sa pálili a odkladali pri liečení ohriaknutia,“ vysvetľuje Šalatová.
Veľkonočný pôst trvajúci 40 dní je pre veriacich aj prostriedkom intenzívnejšej modlitby. Na Kvetnú nedeľu sa do kostola priniesli bahniatka a pripomínalo sa slávnostné vítanie Ježiša Krista v Jeruzaleme. Významné miesto v živote veriacich má aj hora Zvir, pútnické centrum nad obcou Litmanová. Známe je nielen zjavením Panny Márie, ale aj krížovou cestou v prírode. „Každý, kto túži po duchovnom zážitku, sa jej môže zúčastniť vždy v piatok, práve počas obdobia Veľkého pôstu,“ upozornila.
Aj v minulosti prísne dodržiavali pôst, konzumovali iba pečené zemiaky a kyslú kapustu, niektorí chlieb a vodu. Počas Veľkého piatku sa zavčas rána umývali vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Do vody sa vyháňali kone, aby boli zdravé, ošetrovali a sadili sa ovocné stromy, ženy presádzali kvety. Biela sobota je dňom príprav na sviatky. Tak ako dnes, aj v minulosti dievky upratovali, muži sa starali o dobytok a gazdiné piekli veľkonočné kysnuté koláče, napríklad pasky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Pasku a ďalšie pokrmy ako uvarenú údenú šunku - šovdru, klobásy, údené rebrá, vajíčka, ktoré sa varia v cibuľovej šupke na hnedo, maslo, soľ, tvaroh, slaninu, múku, chren, obilie, ale aj zemiaky, syr - hrudku, jahňacie mäso a kúsok domáceho plátna, pripravovali na svätenie. Druh pokrmov nie je ani dnes v každej rodine rovnaký.
„Obrady vzkriesenia sa v rímskokatolíckych farnostiach konajú v sobotu po západe slnka, v gréckokatolíckych farnostiach prebiehajú o 3. hodine ráno. S dňom vzkriesenia na veľkonočnú nedeľu súvisí aj posvätenie pokrmov kňazom v kostole. Jedlo si potom rodiny berú domov, položia na stôl a začína sa hostina. Na tento okamih po 40-dňovom pôste čaká celá rodina,“ opísala záver sviatkov v nedeľu a v pondelok Šalátová. Veľkonočné zvyky vrcholia aj v tomto regióne pondelkovou oblievačkou.
„Na jarné dni sa naši predkovia riadili pranostikami a fázami mesiaca, preto pripisovali veľký význam prvým výhonkom prebúdzajúcej sa prírody, na Kvetnú nedeľu svätili zeleň a bahniatka, vodu, potraviny a zapaľovali oheň,“ vysvetľuje miestne zvyky výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš Pieniny Erika Šalátová.
Predkovia príchod jari v tomto regióne oslavovali ako svoje víťazstvo nad tuhou zimou a predovšetkým ako najväčší kresťanský sviatok. Ako určitá záruka bezpečnosti a symbol slúžili ľuďom bahniatka. Posvätenými bahniatkami pastier vyháňal prvýkrát dobytok do poľa, roľník ich zaorával do prvej brázdy, aby mal dobrú úrodu. Ľuďom ochraňovali dom pred bleskom a pohromami. „Vo veľkonočných tradíciách mal okrem zelene veľký význam živý oheň, ktorý roznecovali po kostolnom dvore pred obradmi vzkriesenia. Mal očistnú a ochrannú moc. Uhlíky sa pálili a odkladali pri liečení ohriaknutia,“ vysvetľuje Šalatová.
Veľkonočný pôst trvajúci 40 dní je pre veriacich aj prostriedkom intenzívnejšej modlitby. Na Kvetnú nedeľu sa do kostola priniesli bahniatka a pripomínalo sa slávnostné vítanie Ježiša Krista v Jeruzaleme. Významné miesto v živote veriacich má aj hora Zvir, pútnické centrum nad obcou Litmanová. Známe je nielen zjavením Panny Márie, ale aj krížovou cestou v prírode. „Každý, kto túži po duchovnom zážitku, sa jej môže zúčastniť vždy v piatok, práve počas obdobia Veľkého pôstu,“ upozornila.
Aj v minulosti prísne dodržiavali pôst, konzumovali iba pečené zemiaky a kyslú kapustu, niektorí chlieb a vodu. Počas Veľkého piatku sa zavčas rána umývali vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Do vody sa vyháňali kone, aby boli zdravé, ošetrovali a sadili sa ovocné stromy, ženy presádzali kvety. Biela sobota je dňom príprav na sviatky. Tak ako dnes, aj v minulosti dievky upratovali, muži sa starali o dobytok a gazdiné piekli veľkonočné kysnuté koláče, napríklad pasky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Pasku a ďalšie pokrmy ako uvarenú údenú šunku - šovdru, klobásy, údené rebrá, vajíčka, ktoré sa varia v cibuľovej šupke na hnedo, maslo, soľ, tvaroh, slaninu, múku, chren, obilie, ale aj zemiaky, syr - hrudku, jahňacie mäso a kúsok domáceho plátna, pripravovali na svätenie. Druh pokrmov nie je ani dnes v každej rodine rovnaký.
„Obrady vzkriesenia sa v rímskokatolíckych farnostiach konajú v sobotu po západe slnka, v gréckokatolíckych farnostiach prebiehajú o 3. hodine ráno. S dňom vzkriesenia na veľkonočnú nedeľu súvisí aj posvätenie pokrmov kňazom v kostole. Jedlo si potom rodiny berú domov, položia na stôl a začína sa hostina. Na tento okamih po 40-dňovom pôste čaká celá rodina,“ opísala záver sviatkov v nedeľu a v pondelok Šalátová. Veľkonočné zvyky vrcholia aj v tomto regióne pondelkovou oblievačkou.
