Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príčiny v procese transformácie organizácií SAV na verejné výskumné inštitúcie vidí NKÚ po kontrole napríklad v nejednoznačnosti zákona o SAV v kontexte so zákonom o verejných výskumných inštitúciách.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. decembra (TASR) - Transformácia Slovenskej akadémie vied (SAV) nebola do detailu premysleným procesom. Ak by sa spracovali projekty transformácie jednotlivých ústavov, vyhlo by sa vzniknutým nedorozumeniam. Konštatoval to v pondelok predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík po tom, ako úrad ukončil kontrolu transformácie SAV.
Pripomenul pritom, že v krajine už sú skúsenosti s transformáciou rozpočtových a príspevkových organizácií na podnikateľské subjekty. "Ak by sme boli kopírovali model, ktorý tu už máme, tak by nebolo možné dopracovať sa k takejto patovej situácii," zhodnotil Mitrík.
Opísal, že problémy sa v tomto procese hromadili v nejasnosti, v netransparentnosti, v nepripravenosti a v časovej tiesni a jedno na druhé nadväzovalo. Až to vyústilo do rozhodnutia ministerstva školstva, ktoré na jeseň zastavilo proces transformácie SAV. Zároveň si Mitrík nemyslí, že nový termín transformácie organizácií SAV na verejné výskumné inštitúcie (VVI), ktorým je 1. január 2019, je možné stihnúť.
Príčiny problémov v procese transformácie organizácií SAV na verejné výskumné inštitúcie vidí NKÚ po kontrole napríklad v nejednoznačnosti zákona o SAV v kontexte so zákonom o verejných výskumných inštitúciách. Tiež v čase určenom na transformáciu, ktorý bol na Slovensku takmer o polovicu kratší ako v Českej republike. Problémom bola podľa úradu aj nedostatočná a neskorá komunikácia SAV s ministerstvom školstva.
Kontrolný úrad súčasne určil v procese transformácie viaceré riziká. Napríklad riziko nedostatočnej transparentnosti pri prechode majetku štátu v správe organizácií akadémie vied na verejné výskumné inštitúcie. O majetku štátu v hodnote približne 130 miliónov eur, ktorý mal prejsť do vlastníctva VVI totiž podľa NKÚ rozhodovala len samotná SAV. Nepodliehal schvaľovaniu ani kontrole iných orgánov, napríklad ministerstvu financií či vláde alebo ministerstvu školstva.
NKÚ tiež upozornil na riziko nerovnakého a nerovnocenného prístupu k transformácii v porovnaní s transformáciou príspevkových a rozpočtových organizácií, ktoré sa už uskutočnili v minulosti. Napríklad pri transformácií zdravotníckych zariadení alebo verejných vysokých škôl.
Na základe kontroly tak NKÚ odporúča v tomto prípade postupovať pri zmene právnej formy organizácií SAV procesom, ktorý je upravený v zákone o VVI. Zároveň kontrolný úrad nevylučuje ani možnosť robiť transformáciu jednotlivých ústavov postupne, na dobrovoľnom princípe. Vychádzalo by sa pri tom z posúdenia ich ekonomickej životaschopnosti, konkurencieschopnosti a aj z možnosti využiť príležitosti, ktoré by im nová právna forma umožňovala. Nie všetky sú totiž schopné generovať dostatočné príjmy.
Pripomenul pritom, že v krajine už sú skúsenosti s transformáciou rozpočtových a príspevkových organizácií na podnikateľské subjekty. "Ak by sme boli kopírovali model, ktorý tu už máme, tak by nebolo možné dopracovať sa k takejto patovej situácii," zhodnotil Mitrík.
Opísal, že problémy sa v tomto procese hromadili v nejasnosti, v netransparentnosti, v nepripravenosti a v časovej tiesni a jedno na druhé nadväzovalo. Až to vyústilo do rozhodnutia ministerstva školstva, ktoré na jeseň zastavilo proces transformácie SAV. Zároveň si Mitrík nemyslí, že nový termín transformácie organizácií SAV na verejné výskumné inštitúcie (VVI), ktorým je 1. január 2019, je možné stihnúť.
Príčiny problémov v procese transformácie organizácií SAV na verejné výskumné inštitúcie vidí NKÚ po kontrole napríklad v nejednoznačnosti zákona o SAV v kontexte so zákonom o verejných výskumných inštitúciách. Tiež v čase určenom na transformáciu, ktorý bol na Slovensku takmer o polovicu kratší ako v Českej republike. Problémom bola podľa úradu aj nedostatočná a neskorá komunikácia SAV s ministerstvom školstva.
Kontrolný úrad súčasne určil v procese transformácie viaceré riziká. Napríklad riziko nedostatočnej transparentnosti pri prechode majetku štátu v správe organizácií akadémie vied na verejné výskumné inštitúcie. O majetku štátu v hodnote približne 130 miliónov eur, ktorý mal prejsť do vlastníctva VVI totiž podľa NKÚ rozhodovala len samotná SAV. Nepodliehal schvaľovaniu ani kontrole iných orgánov, napríklad ministerstvu financií či vláde alebo ministerstvu školstva.
NKÚ tiež upozornil na riziko nerovnakého a nerovnocenného prístupu k transformácii v porovnaní s transformáciou príspevkových a rozpočtových organizácií, ktoré sa už uskutočnili v minulosti. Napríklad pri transformácií zdravotníckych zariadení alebo verejných vysokých škôl.
Na základe kontroly tak NKÚ odporúča v tomto prípade postupovať pri zmene právnej formy organizácií SAV procesom, ktorý je upravený v zákone o VVI. Zároveň kontrolný úrad nevylučuje ani možnosť robiť transformáciu jednotlivých ústavov postupne, na dobrovoľnom princípe. Vychádzalo by sa pri tom z posúdenia ich ekonomickej životaschopnosti, konkurencieschopnosti a aj z možnosti využiť príležitosti, ktoré by im nová právna forma umožňovala. Nie všetky sú totiž schopné generovať dostatočné príjmy.
