Bratislava 18. apríla (TASR) - Rozšíriť trest domáceho väzenia o ďalšie zločiny či umožniť podmienečné prepustenie doživotne odsúdeným chce ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom novely Trestného zákona, ktorý v stredu odobrila vláda. Viaceré opatrenia novely reagujú na európsku legislatívu.

Rezort navrhuje, „aby bolo možné trest domáceho väzenia ukladať aj za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby po úprave podľa všeobecnej časti (napr. recidíva, prevaha priťažujúcich okolností a pod.) nepresiahne desať rokov. Dolná hranica trestnej sadzby nie je stanovená". Z toho vyplýva, že rozšíriť by sa malo aj využívanie elektronických náramkov.

Po novom bude môcť podľa rezortu každý odsúdený na doživotie po odpykaní trestu 25 rokov, požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Reaguje sa tak na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. "Vo viacerých veciach judikoval, že ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie bez faktickej možnosti požiadať o podmienečné prepustenie nie je humánne, a je preto v rozpore s Dohovorom o ľudských právach," priblížila Denisa Gerši z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Novinkou má byť aj zavedenie trestného činu falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie ako reakcia na spoločenský dopyt. Návrh by mal tiež posilniť samosudcovské rozhodovanie. "Po novom bude môcť samosudca rozhodovať vo všetkých trestných veciach s výnimkou konaní o trestných činoch, u ktorých je dolná hranica trestnej sadzby najmenej 12 rokov," uviedla Gerši.

Zefektívniť sa má tiež právna úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní, ktoré by sa následne mohli používať viac. Už teraz sa totiž môžu väzni zúčastniť na pojednávaniach prostredníctvom videokonferenčných hovorov.

V prípade schválenia novely Trestného zákona budú zmeny účinné od 1. augusta 2019.